Ďakujem svojej kamarátke Zuzke Sliackej a jej synovi Kubovi

V poslednom čase sa rozmohol zvyk vysvetľovať čitateľom,

„Len prázdnota zostáva Nahrádza všetko Všetku tú bolesť

Vyložila som na pohyblivý pás pri pokladni chlieb, dva jogurty, cibuľu a

Ráno začalo snežiť. Najprv len kde-tu, potom čoraz viac… Náhle sa všetko naokolo stíšilo a zhora

Vonku zvýsklo dieťa. Nebol to príjemný zvuk; niečo vo mne, hlboko pod povrchom, sa pohlo. Nebolelo to, ale vyvolalo to vo mne istú opatrnosť – ako keby to, čo by mohlo vyliezť na svetlo božie, vôbec nestálo za to.

Ďakujem Martinke Kováčovej a Zuzke Sliackej za to, že čítali a radili, keď som sa nevedela rozhodnúť, alebo keď v knihe bolo treba písať pasáže, na ktoré som si až tak netrúfala… Ďakujem, že mi pomohli aj s výberom obálky a nestratili dôveru v to, že zo známych osôb a viac-menej predvídateľného deja dokážem ešte

„Bojovník prijíma svoj osud, nech už by bol akýkoľvek, a akceptuje ho v absolútnej pokore.“ — Carlos Castaneda

Pod stromami som na snehu objavila čosi čierne. Bolo ešte prítmie, nevidela som dobre, ale zdalo sa mi, že sa to nepatrne hýbe. Odložila som lopatu a vykročila som do záveja.

Tak ako zvyšné dva diely, mala aj Čierna mágia pri svojom vzniku svoje sudičky, ktoré mi pomáhali dostať príbeh do dnešnej podoby. Ďakujem Martinke Kováčovej, Jarke Hribikovej-Bertolasi a Zuzke Sliackej, že celým procesom písania prešli so mnou a kde mohli, poradili a usmernili. Bez nich by bola knižka len slabým odvarom. A súčasne ďakujem všetkým vám, ktorí

Spievaj, ako keby nikto nepočúval, miluj, ako keby ťa nikdy neporanili, tancuj, ako keby sa nikto neprizeral, a ži, akoby to bol Raj na Zemi… Mark Twain

Všade naokolo horelo. Plamene pohlcovali drevenú dedinu dom po dome. Počula som výkriky a stony ľudí, ktorých oheň spaľoval zaživa. A videla som siluety ľudí, čo sa prebíjali cez plamene.

Venované rodičom a Gabrielovi.

Pri zrode tejto knižky stáli tri sudičky (ako aj inak) Jara Hribiková Bertolasi, Maťa Kováčová a Peťa Berecová. Bez nich by veru nijaká knižka nebola… Jarka mi vnukla myšlienku písať a všetky tri ma potom počas písania cennými radami a návrhmi podporovali a povzbudzovali, aby som príbeh skutočne aj dokončila. Kočky, ani neviete, koľko ste

Z kuchyne sa ozvalo rinčanie a treskot panvíc. Podráždilo ma to. Zajtra mám náročnú prezentáciu a potrebujem sa poriadne vyspať – a môj spolubývajúci si musí zrovna o pol dvanástej začať robiť praženicu! To musí byť snáď pripitý či čo, keď mu všetko toľko padá z ruky!