„Nevyjadrený (neprejavený) potenciál sa mení na bolesť.“ — Robin Sharma
Človek potrebuje niekoho, kto v neho verí a pomáha mu rozvíjať svoje schopnosti. Ak sa od detstva všade len dopočúvate, akí ste nevyhovujúci a ako by ste mali byť úplne iní (podľa možnosti presný duplikát mamičky alebo otecka alebo „pani učitieľky“, nezačnete si myslieť „ja som iný ako vy“, ale si začnete myslieť „nevyhovujem; nie som dosť dobrý/múdry/krásny/zábavný/…“
A tak všetka vaša jedinečnosť sa miesto zdroja potešenia pre vás i svet okolo vás premení na jedinú nočnú moru.
Nedovoľte iným, aby vás posudzovali. To, že to potrebujú, je len dôkaz, že majú pocit, že na nejakú časť z vás sami nemajú.
Keď vás niekto začne posudzovať alebo kritizovať, sústreďte sa viac na to dobré, čo vo vás je, a buďte viac sami sebou – ak sa to cíti dobre. Ak sa to dobre necíti, pouvažujte, či vás kritický pohľad toho druhého nedokáže nasmerovať tak, že malou úpravou na svojom prístupe a konaní sa budete v budúcnosti cítiť ešte spokojnejšie a viac v svojom strede… Ale nikdy nezabúdajte, že sa neporovnávate s predstavou niekoho iného o tom, ako by ste mali vyzerať, ale s pocitom, že ste so sebou v pohode a užívate si to. 🙂
Nestrkajte svoj talent do temného kúta len preto, aby ste nezatienili niekoho iného, kto chce žiariť a môže tak len vtedy, ak vás podrží v temnote… Priznajte sa k svojim talentom a rozvíjajte ich.
S týmto trošku bojujem ale na tej druhej strane ako rodič s pubertalnym dieťaťom, kde sa stale vraciam k timu, že je to samostatná bytosť, ktorú milujem, a ktorú nechcem meniť, lebo je presne taká ako ma byť. Svoja. Ale niekedy sa to proste nedáááá. Keď už dobré ráno znamená obrovskú nevôľu. 🤦🤫