„Zhmotňovanie nie je dopracovať sa k niečomu, čo by si ešte nemal. Je to to, že sa ti objaví niečo, čo tu už je, tým, že sa vyladíš na jeho frekvenciu. A spôsob, ako sa vyladiť na tú frekvenciu, je konať podľa svojho najväčšieho nadšenia. Pretože ak je zhmotnenie skutočnou reprezentáciou tvojho nadšenia, potom tu to zhmotnenie bude, keď sa ocitneš na tej vibrácii. Len si pamätaj, že nedokážeš zažívať nič, na vibráciu čoho nie si v prvom rade vyladený.“ — Bashar cez Darryla Anku
Inými slovami: zhmotnenie je jednoducho vyladenie sa na frekvenciu niečoho, čo už existuje – a potom sa to stane pre nás viditeľné/hmatateľné/prezentné.
Nepriťahujete veci odinakiaľ – všetko tu už je. Len na to, aby sa to stalo pre nás existentné, potrebujeme sa vyladiť na jeho frekvenciu/vibráciu.
To je paradox zhmotňovania: aby sme zažili XY, musíme najprv vibrovať na jeho vibrácii. Aby ste zažili lásku, musíte najprv vibrovať na frekvencii lásky – inak ju budete „hľadať“ a „očakávať“ a „zhmotňovať“ v potu tváre… a nič. 🙂
Hovorí sa tomu aj, že potrebujeme preddavkovať to, čo chceme do života dostať.
A platí aj opačné garde: keď sa vám v živote kotia príkoria, tak vibrujete na frekvencii príkorí. Ak ich chcete dostať zo života preč, potrebujete nájsť oblasť, kde na tej frekvencii ešte stále vibrujete, a ošetriť ju.
Ak sa vám napríklad peniaze hrnú pomedzi prsty, potrebujete zistiť, kde ešte stále máte presvedčenie, že si ich nezaslúžite alebo že by z vás bol horší človek, keby ste ich začali hromadiť.
🙂 A sme doma. 🙂