voľný pád 1: voľný pád

18 Dobrá správa

0
(0)

Na Mokoša sme čakali v absolútnom tichu. Sedeli sme naproti sebe za kuchynským stolom a Noro vyzeral duchom neprítomný. Cítila som sa celkom vylúčená z jeho sveta, mala som strach a bolo mi do plaču.

Mokoš ani nezazvonil. Odomkol si bytové dvere. Najprv ma prekvapilo, že aj on má kľúč, ale potom som zbadala, že s ním prišiel Miki.

Ešte nikdy som Mokoša nevidela inak ako v obleku – obvykle sivom a elegantnom. Tentokrát mal na sebe vyťahané domácke džínsy a vzorovaný pulóver. Odrazu pôsobil nesmierne tatkovito.

Keď sa nahrnuli do kuchyne, prestalo v nej byť miesto. Noro sa napoly vrátil zo svojho duševného výletu a začal sa zdvíhať zo stoličky: “Chcete…?”

“Nič nechceme. Sadni si,” nakázal Mokoš.

“Ja pôjdem k sebe,” povedala som. “Zrejme sa chcete porozprávať bezo mňa.”

Mokoš na mňa ostro pozrel a jeho sivé oči ma priklincovali na stoličku.

“Prestaňme s tými manévrami! Proste začnime hovoriť. Ak bude niečo, čo nebude pre tvoje uši, Milka, ešte stále máme čas poslať ťa von.” Obrátil sa k Norovi.

“Spravil si poplach. Zrejme si mal dôvod.”

A Noro začal rozprávať, ako sa dozvedel, že som chorá.

Nerozumela som, o čo im ide… Moja choroba predsa zatiaľ nikoho nijak nezaťažovala a až sa dostane do štádia, kedy budem odkázaná na lekársku pomoc, tak aj tak vypadnem z bytu a už sa zrejme nevrátim. Nezdalo sa mi to také príšerné, ale Noro z nejakého dôvodu spanikáril.

Mokoš si ma podrobne obzeral. Nebol to príjemný pohľad; bol neosobný a akosi na mňa doliehal. Našťastie netrval dlho. Mokoš zamyslene pokyvkal sivou hlavou:

“Je možné, že som sa pomýlil.”

Bola som ticho, ale zrejme považoval za potrebné vysvetliť mi to. “Keď sme sa stretli prvýkrát, zistil som, že si trochu iná ako ostatní ľudia. Máš inú energiu. Vzal som to ako signál, že by si mohla byť Norovou žiačkou, a dal som vás dvoch dohromady. Ale je možné, že som z teba cítil tvoj zdravotný stav a nie tvoju skutočnú energiu. Je možné, že sa za Norovu žiačku vôbec nehodíš.”

Ticho som ho sledovala. Bála som sa, až mi bolo zle od žalúdka. Ak to potrvá ešte chvíľku, tak odpadnem… Potrebovala som sa aspoň trošku napiť a súčasne som mala strach, že by sa to vysvetľovalo ako slabosť.

“To značí, že ti musím nájsť novú žiačku,” obrátil sa Mokoš na Nora.

“Ale ja nechcem… Už mám plné zuby toho, mať vždy nejakú žiačku… Ani s Kristínou to nevyšlo. Teraz Milka… Prečo nemôžu mať žiačky Miki a Roli? Prečo musím vždy ja?”

“Pretože máte rozdielne funkcie,” vysvetľoval trpezlivo Mokoš. “Miki chráni, Roli napráva, ty meníš.” Pozrel sa znova na mňa. “Milka, nájdem ti nejaké iné rozumné bývanie. Presťahujeme ťa. To sme ti dlžní, pretože tá prvotná chyba bola moja. Nesprávne som ťa odhadol.”

Noro sa naklonil dopredu ako podráždená kobra: “Nie. Nikoho sťahovať nebudeš. Milka patrí ku mne. Žiačka alebo nežiačka, Milka zostane so mnou.”

“Už to zasa začína?!” zvýšil Mokoš hlas. “To sa budeme donekonečna zamotávať do emócií? Noro, spomeň si na svoje určenie…”

“Mokoš, ja by som…” ozval sa Miki, ale Mokoš sa nenechal prerušiť:

“… a uvedom si, že je celkom jedno, čo ty chceš – tvoja funkcia je už určená!”

“Mokoš…” začal znova Miki.

“Nemôžeš trieštiť svoju energiu na dve ženy!” burácal rozhorčene Mokoš. “Všetka tvoja energia sa musí zamerať na žiačku. Žiadne osobné záujmy. Svoje posteľové drámy si musíš zatrhnúť! Buď budeš pri veci naplno – alebo vôbec nie!”

Noro sa načiahol cez stôl a vzal ma za ruku.

“Milka zostane,” povedal hlasom, ktorý nezniesol odpor.

Miki tresol dlaňou po stole, až sme všetci poskočili. “Mohol by som sa k tomu konečne vyjadriť aj ja?” spýtal sa ironicky. “Chápem, že to teraz vyzerá, ako že si sa pomýlil vo výbere žiačky, ale daj na mňa, Mokoš – Milka je Norova žiačka. Odhadol si ju správne.”

“Ako to môžeš vedieť?”

“Pretože viem niečo, čo vy dvaja netušíte,” zasmial sa Miki. Ospravedlňujúco na mňa pozrel. “Je mi ľúto, Milka, ale to naše tajomstvo musí na svetlo božie… Situácia si to vyžaduje.”

Mykla som plecami a nemala som potuchy, o akom tajomstve hovorí. Zato u Mokoša a Nora sa odrazu tešil plnej pozornosti.

“Ty si myslíš, že si Milke premazal spomienky, pravda?” spýtal sa Miki Mokoša. Začalo sa mi rozvidnievať. Keď Mokoš prisvedčil, Miki pokrútil hlavou: “Lenže Milka si všetko ešte stále pamätá.”

Mokoš sa strhol, neveriacky na mňa pozrel a vybuchol: “To nie je možné! Veď letela za mnou po celý ten čas! Už len samotný let by jej bol stačil na premazanie spomienok!”

“Lenže ona mi povedala, že nakoniec sa predsa len rozhodla nezabudnúť…”

“Žiadna ľudská vôľa nie je taká silná!” namietol Mokoš.

Miki sa na mňa usmial: “Povedz mu, čo si spravila.”

Necítila som sa celkom dobre vo vlastnej koži. “Chcem výmenný obchod,” vyhlásila som a vychutnala som si tri neveriacke tváre.

“Čo za čo?” opáčil prísne Mokoš.

“Pohár vody za môj príbeh,” oznámila som. “Je mi zle. Vyľakala som sa.”

Noro vyskočil, nalial mi vody a priniesol mi ju. Čupol si pri mojej stoličke. Odrazu vyzeral ako malý chlapec, ktorého treba chrániť.

Usmiala som sa naňho. “Keď som letela za tebou,” povedala som Mokošovi, “tak som sa počas letu rozdvojila. Časť zo mňa letela s tebou a časť sa vrátila tam, odkiaľ som vyštartovala. Urobila som si tam jazierko, sadla som naň a zostala som tam.”

V Mokošových očiach sa mihol tichý úžas, Noro sa nahlas zasmial. “Je žiačka!” vykríkol radostne.

Miki na mňa sprisahanecky žmurkol. “Vedel som, že vás to presvedčí… Magický počin bez znalosti mágie! Keď mi to hovorila, netušil som, že vôbec vznikne pochybnosť, či je alebo nie je tá pravá. Ale toto je asi dostatočný dôkaz… Hoci, keby sme boli uvažovali, mohli sme to vedieť už dávno,” doložil.

“Hej,” prisvedčil pomaly Mokoš, “už keď si natiahla tú Päsť a že s ňou vôbec vedela robiť.”

“Aj ja som to mohol vedieť,” pridal sa Noro. “Dopoludnia mi nevdojak prezradila, že si pamätá pocity z obdobia, ktoré si pamätať nemohla… len som tomu nevenoval pozornosť. A potom som prepadol panike.”

“To preto, že nerozmýšľaš hlavou,” zavrčal Mokoš. “Dajte si pozor, aby ste sa vy dvaja znova nezaplietli!”

“No, myslím, že už je neskoro,” zahlásil rozšafne Miki. “Volali mi, že dnešné kamerové záznamy mám premazať. Na to poznám jediný dôvod.”

Mokoš vyzeral hodne rozladene. Pokúsil sa pochodiť hore-dole po kuchyni, ale musel vyjsť do haly, aby mohol urobiť čo len krok. Za chvíľku sa nespokojne vrátil.

“Zvážil som to. S tým, že ste sa zaplietli, teraz nič neurobíme. To ošetrím neskôr. Ale som rád, že sme sa nepomýlili a že Milka je pre teba žiačka. Keby sme toto museli začať naprávať, mali by sme čo robiť… Vás dvoch s Rolandom dokážem spacifikovať veľmi rýchlo, ale Norova energia je iná. Musel by som s ním bojovať. Musel by som ho lámať. A neviem, ako by na to zareagoval… Možno by podľahol môjmu tlaku, ale možno by som si z neho urobil nepriateľa. A Noro ako nepriateľ je to najhoršie, čo si viem predstaviť,” vzdychol Mokoš.

Prišlo mi to celkom absurdné. Ja som si vedela predstaviť Nora ako čokoľvek, len nie ako niečieho nepriateľa.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie 0 / 5. Počet hlasov: 0

Hodnoťte ako prví!

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: