Voľný pád 2: Nezastaneš na polceste

00 Úvod

()

Všade naokolo horelo. Plamene pohlcovali drevenú dedinu dom po dome. Počula som výkriky a stony ľudí, ktorých oheň spaľoval zaživa. A videla som siluety ľudí, čo sa prebíjali cez plamene.

Mala som strach. Z rán mi unikal život, ale vedela som, že sa nevzdám. A vedela som, že nemám šancu uniknúť.

Ľudia preskakovali cez plamene, čo okolo mňa tvorili môj ochranný val.

Jeden z nich držal v rukách harpúnu. Zrúkla som od strachu, bolesti a vzdoru… Bola som zahnaná do kúta. Bola som v koncoch.

Harpúna vyletela dopredu, zapichla sa mi medzi oči a ja som sa s výkrikom zobudila.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: