Úvahy

Ako použiť svoje vnímanie na zmenu svojho života

5
(4)

„V dokonalej rovnováhe neexistuje nijaké vnímanie. Vnímanie vzniká až pri nerovnováhe. Takto môžeme vnímanie využiť ako „zrkadlo“: keď dokážeme niečo vnímať, musí za tým stáť nejaká nerovnováha, nejaký rozdiel. /…/ O čo väčší rozdiel  je, o to silnejšie a ostrejšie vnímame nerovnováhu – niekedy až do miery bolesti.“  — Olaf Jacobsen

Starí čínski majstri hovorili, že napríklad etika je pre nás téma len vtedy, ak s ňou nie sme identifikovaní – teda ak nie sme etickí. Keby sme totiž etickí boli, považovali by sme tento druh správania za normálny a nevenovali by sme mu pozornosť. Nevnímali by sme ho ako hodnotu alebo nehodnotu, ale ako „normál“.

Na to, aby sme niečo vnímali, musí byť nejaké oddelenie od toho, čo vnímame – musí existovať „ja“ a „to, čo vnímam“. Keby sme na svete existovali len my a nič iné, prestali by sme vnímať. Potrebujete príklad? Vnímajte vzduch. Je všade okolo nás a nik ho nepopiera, ale nikto ho ani nevníma. Vnímať ho začíname až vtedy, keď je „iný“ ako to, čo sme obvykle zvyknutí dýchať – keď prúdi silnejšie (vietor), keď je chladnejší, keď je vlhkejší, keď je teplejší. Keď je iný od „normálu“. Dovtedy ho láskavo berieme na vedomie a nezapodievame sa ním.

Teda ak niečo upúta našu pozornosť, musí byť rozdiel medzi tým, čo sme my, a tým, čo ju upútalo. Niekedy je ten rozdiel reálny (napríklad sa definujeme ako niečo iné než „skriňa“), niekedy však spočíva len v rozdiele oproti príbehu, ktorý si o sebe a svete rozprávame. A pretože to je náš príbeh, máme silu hocikedy ho zmeniť.

Ak nás teda niečo nekonečne vytáča, cítime rozdiel oproti nášmu príbehu, ako by veci mali vyzerať – niekedy „až do miery bolesti“. Značí to, že vonkajšia udalosť v nás rozrezonovala nejakú zamilovanú, hlboko zakorenenú predstavu – a ak je to nepríjemný pocit, stojí za to preskúmať našu predstavu a rozhodnúť sa, či by nám neprospelo začať si rozprávať iný príbeh.

Koniec-koncov, celá naša „realita“ sú len príbehy, ktoré si o sebe a veciach a ľuďoch naokolo rozprávame.

Sledujte reakcie ľudí okolo vás. Čo ich vytáča? Čo to značí pre ich vnútorné nastavenie? Ako asi vyzerá ich príbeh o svete? V čom sa odlišuje od toho vášho,  že ste si ich reakciu vôbec všimli? 🙂

A  sledujte aj svoje „okamihy nevôle“. Skrýva sa za nimi poklad, ktorý keď odhalíte a nejako si ho privlastníte (napríklad aj zmenou príbehu, čo si o ňom rozprávate),  urobí váš život životahodnejším.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hlasov: 4

Hodnoťte ako prví!

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: