Poznatok

Ako sa dostáva trauma do nášho života zadnými dvierkami

5
(4)

Predstavte si dieťa v zdravom rodinnom prostredí. Má potrebu, vyjadrí ju, potrebu mu naplnia – a ono sa cíti znova dobre. Má inú potrebu, vyjadrí ju, potrebu mu ošetria – a cíti sa dobre. Takto to funguje v zdravom prostredí.

V traumatizujúcom prostredí to funguje inak: dieťa má potrebu, vyjadrí ju – a nič sa nestane (alebo sa stane niečo zlé typu „čo zasa vreštíš, buď už ticho!“)

A teraz sa pozrime bližšie na naše potreby.

1. Potešenie

Mozog chce pozitívne emócie. Nestojí o bolesť a trápenie – chce sa im vyhnúť alebo sa ich zbaviť tým, že nájde pre ne riešenie. Skúste sa zamyslieť – koľko túžby po potešení vedie denne vaše rozhodnutia? Keď si napríklad odskočíte z roboty na obed, nedávate si niečo, čo nemáte radi – pretože v tom nie je potešenie. Takisto voľný čas trávite činnosťami, ktoré vám dávajú pocit uspokojenia – a to je aj dôvod, prečo sa mnoho ľudí málo pohybuje a prejedá: pohyb im nedáva to uspokojenie ako jedlo.

2. Fyzické potreby

Sem patria veci ako potrava, prístrešok, ochrana pred počasím, oddych.

3. Sexuálne potreby

Vo veku 11-13 rokov sa v nás prebúdza pohlavný pud a po čase u niektorých ľudí prerastá do „chcem mať deti a vlastnú rodinu“, s čím nastupujú do hry hlboké vzťahy.

3. Potreby vzťahové a emocionálne

Niektoré z nich sú spojené s fyzickými potrebami.Každé dieťa sa dostáva do stavu, kedy túži mať priateľa(ku) – niekoho, s kým sa dá tráviť čas po škole. A potom počujete, že deti chcú zapadnúť, byť súčasťou niečoho väčšieho. Potrebujú si vybudovať napojenie a istý druh pripútanosti – už nechcú nejakých náhodných kamarátov na pieskovisku, ale skutočne blízkeho kamaráta, s ktorým môžu byť otvorení a mať aj skutočne osobné rozhovory. Začneme si vytvárať priateľstvá na rôznych úrovniach a tie potom ovplyvňujú aj naše rozhodovanie.

Vo takýchto „intímnejších“ vzťahoch existujú potreby, čo treba naplniť, napríklad potreba byť bezpodmienečne milovaný. Takmer žiadna traumatizovaná osoba nezažila pocit bezvýhradnej lásky, len pocit „milujem ťa, ak/keď…“.

Ako však vyzerá láska? Keď niekoho milujete, tak ho akceptujete ako to, čo naozaj je (a pre to, čo naozaj je). Rešpektujete ho. Správate sa k nemu tak, ako by ste chceli, aby sa iní správali k vám. Podporujete ho a pomáhate mu prekonávať veci. Všetko toto sú súčasti bezvýhradnej lásky – a zdravého vzťahu. Robia totiž vzťah bezpečným. Robia z neho priestor, v ktorom ľudia môžu rásť a prosperovať.

Takže súčasťou emočno-vzťahových potrieb je potreba bezpečia, miesto, kde sa cítime dobre a pod ochranou.

A čo potrebujeme pre pocit bezpečia? Potrebujeme spravodlivosť a stabilitu, spoľahlivosť. Spravodlivosť robí svet bezpečným. Spomíname si na veľmi častú výhradu detí? „To nie je fér!“ To preto, že spravodlivosť a predvídateľnosť robia svet bezpečným. A rovnako ho robia bezpečným neochvejné, sústavne platné pravidlá a ich presadzovanie. (Už rozumiete, prečo väčšina ľudstva vníma svet ako „nebezpečné“ miesto? 😕 )

Odkiaľ získavajú deti pocit bezpečia? Nie sú to len pravidlá, ktoré im mama a tato určia, ale aj ich neotrasiteľný postoj – mama a tato sú stabilní, mama a tato sa ľúbia, takže ja mám niekoho, kto je moje „bralo v príboji“.

4. Potreba zmyslu

Robili sa prieskumy v generácii mileniánov. Táto generácia má viac všetkého, viac luxusu – a čo sa pýta? Pýtajú sa na svoj zmysel života. Načo sú na svete? Aby jedli a konzumovali a potom umreli? To nevyzerá byť „to pravé“…

Niečo v nás nás vedie k tomu, že chceme vo svete „vyorať brázdu“, zanechať za sebou nejakú stopu. Chceme niečomu alebo niekomu napomôcť, aby náš život dostal nejaký zmysel. Pre väčšinu z nás to zahŕňa nájsť si prácu, v ktorej sa cítime dobre, kde môžeme dávať svetu späť, môžeme poslúžiť a „vyorať svoju brázdu“.

Potreba zmyslu sa dostáva do všetkého, čo robíme – do učenia sa, do dobrovoľníckej alebo ozajstnej práce, do našich koníčkov – všetko toto je súčasť nášho zmyslu. A v rámci toho potrebujeme mať pocit, že si nás cenia, že máme čo dať.

A teraz sa pozrime na otázku komplexnej traumy: dieťa dostáva správu „nemáš hodnotu; preto s tebou netrávim čas, preto ťa znižujem/kričím na teba/bijem ťa/zneužívam ťa“. Dieťa si z toho vytvorí pocit „Nemám hodnotu – nemám ju tým, kto som. Preto moja hodnota musí prichádzať z toho, čo robím.“ Takže miesto ľudskej bytosti sa stanú ľudským robičom. Z toho začnú odvodzovať svoju hodnotu: „mám hodnotu, pretože mám nádherné telo, ktoré každý miluje“; „mám hodnotu, pretože v tomto som lepší ako ostatní“ alebo „mám hodnotu, pretože som chytrejší ako ostatní“. Celá ich hodnota začne prichádzať z externého sveta, ktorý môžu manipulovať. A to ich nastavuje na problémy, pretože potrebujeme cítiť pocit hodnoty len z toho, kto sme – a to nedostávajú.

5. Potreba oddychu

Na jednej strane potrebujeme spústu sebapotvrdenia cez prácu, ktorú robíme, ale rovnako potrebujeme vyvážiť to oddychom. Nemôžeme pracovať 24 hodín denne, pretože vyhoríme. Potrebujeme naše sústredené zaťaženie z času na čas prerušovať nezaťažovaním, prestávkou od robenia.

6. Potreba krásy

Niečo v nás krása neodolateľne priťahuje. Preto keď ideme na dovolenku, chodíme na „krásne“ miesta – hory, more – všetko, čo zodpovedá nášmu pocitu krásy. Preto milujeme umenie a cestovanie; preto milujeme krásnych ľudí. Toto všetko nás priťahuje.

Keď si naplníme potrebu krásy, získavame pocit potešenia. 🙂 A rovnako: keď cítime akceptáciu alebo pocit zmyslu, cítime potešenie. Všetko sa to vracia k tej pôvodnej, prvej potrebe. Čiže naplnenie ktorejkoľvek potreby nám dáva pocit potešenia.

7. Potreba užasnutia (zmeny)

Časť v nás oslovujú „váu!“, teda mimoriadne zážitky, pocit užasnutia. Spomeňte si na deti, keď ich niekam vezmete, napríklad na ohňostoj: oči veľké ako taniere a chvíľku ani nedokážu hovoriť, ako to do seba vstrebávajú. A cestou domov sa dožadujú, kedy tam pôjdete znova. Ale keby ste ich tam brali deň po dni, po pár dňoch by ich to začalo otravovať.

Z toho vyplýva, že užasnutie nás priťahuje, ale aby sa neokukalo, potrebuje byť zakaždým väčšie a väčšie. Takto vznikajú adrenalínoví závisláci a extrémni športovci.

8. Spirituálna potreba

Cítime potrebu byť súčasťou niečoho väčšieho ako my sami.

9. Potreba kompletnosti/spokojnosti

Od dieťaťa cítime potrebu kompletnosti, plného uspokojenia. Keď jedna alebo viac potrieb chýba, cítime nepokoj, akoby sme v srdci mali dieru. Niečo nám chýba. Nevieme, čo, ale cítime, že niečo nie je celkom v poriadku. Je to ako vnútorný smäd – jednoducho to cítime.

Náš mozog sa nedokáže uvoľniť, kým necítime kompletnosť, spokojnosť. Takže ak jedna alebo viac potrieb nie sú naplnené, mozog sa neuvoľní a neuloží spať. Miesto toho stále špekuluje, ako by tú chýbajúcu potrebu naplnil, aby bol spokojný. Hľadá možnosti. Takže závislosť je v podstate mozog, ktorý sa snaží nájsť riešenie toho, že sa necíti kompletný. Nevie, že potrebuje naplniť všetky tieto potreby; vie len, že sa necíti kompletný a tak sa snaží nájsť spôsob, akým ten stav kompletnosti dosiahnuť. Niečo vyskúša a získa pocit, že v živote sa necítil tak dobre.

Napríklad dieťa objaví čokoládovú zmrzlinu. Váu! Nikdy v živote nič také dobré nemalo! Už si myslí, že našlo vyriešenie svojho pocitu vnútornej nespokojnosti! Lenže… po chvíli jej potrebuje viac a viac a iných druhov… a vytvorí si závislosť na jedle. To preto, že existuje zdravý a nezdravý spôsob, akým si tieto potreby naplniť. Existuje zdravý sexuálny pud, ale ľahko možno spadnúť aj do nezdravého sexuálnehu pudu. Je zdravé používanie jedla, ale rovnako je aj nezdravé používanie jedla. Jednoducho si mozog povie, že aby sa cítil lepšie, potrebuje viac a viac „dobrého“, aj keď je to nezdravé a nerozumné. Začne hľadať riešenia v svete „nezdravého“.

Takže decko objavilo čokoládovú zmrzlinu. Potom sa dožije 12 rokov, zjaví sa sexuálny pud a decko sa vykašle na čokoládovú zmrzlinu, pretože práve našlo nové riešenie pre všetky svoje problémy – ale zotrváva v oblasti „nezdravého“ a stane sa z neho sexuálny závislák.

Potom sa dostaví prvé dieťa a zasa je tu pocit eufórie a lásky, tak poďme na to a produkujme deti na bežiacom páse a naplňnme si nimi lásku!

A takto preháňaním napĺňania potrieb, tzv. prekompenzáciou, sa z ľudí stávajú závisláci na čomkoľvek.

Prečo to nefunguje? Pretože ak sa začnete prežierať, aby ste si vynahradili potrebu lásky, tak sa snažíte naplniť emocionálnu potrebu žrádlom. Lenže potrava má za úlohu napĺňať fyzické potreby! Ale keď sa zvrhnete v stravovaní, tak v istom bode sa začnete cítiť zle sami zo seba – a zvyk spôsobí, že sa prežierate ešte viac. To isté sa týka sexu, ktorý je tiež fyzická potreba. Plátate emocionálnu dieru fyzickou aktivitou. To je základom závislosti na konaní, teda čokoľvek ošetrovať istými činnosťami.

Niektorí ľudia začnú hrať na istotu – mať milióny v banke a cítiť sa isto. Iní si hľadajú „zmysluplné boje“ akéhokoľvek druhu – za práva toho i hentoho a za záchranu čohokoľvek, prípadne za boj proti čomukoľvek. Iní si povedia, že pôjdu do penzie v štyridsiatke a potom budú šťastní, lebo už nebudú mať stresy a budú si cestovať… a tak ďalej. Všetky tieto potreby sú v jadre dobré – len ich preženú do nezdravosti. Potom máte napríklad adrenalínových závislákov, ale rovnako môžete mať aj spirituálnych závislákov – ak preženiete veci do nezdravosti: snažíte sa naplniť oprávnenú potrebu nesprávnym spôsobom. Nahrádzate dlhodobé potešenie krátkodobým.

Takže ak chcete spokojný a vyvážený život, potrebujete sa naučiť napĺňať si svoje potreby patričným, zdravým spôsobom.

Spracované z videa FindingFreedomMedia (myslím, že chlapík sa volá Timothy Fletcher). Tých potrieb malo byť pôvodne 12, ale z videa som sa k nim akosi nedopracovala a na webe som nenašla rýchlu pomôcku, takže aspoň to, čo som sa dozvedela z videa.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hlasov: 4

Hodnoťte ako prví!

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: