„Buď v tomto svete, ale nebuď jeho otrok. Dopraj si čokoľvek, ale na ničom nebuď závislý.“ — Robin Sharma
Newageistická ezoterika je takmer asketická: ak chceš byť osvietený, nesmieš mať ego. Nesmieš cítiť „temné“ emócie. Nesmieš byť sám sebou v plnom rozsahu, pretože tvoj plný rozsah obsahuje aj to nedokonalé „ľudské“.
Ale sme ľudia v ľudskom živote a na hmotnej Zemi – tak nie je aj to „ľudské“ a niekedy chybujúce tiež súčasťou toho, kto sme?
Všetci máme svoje potreby, ktoré keď sa naplnia, naplnia nás spokojnosťou alebo radosťou. A radosť a spokojnosť sú vysokovibrujúce pocity, ktoré dokážu zdvihnúť našu vibráciu – tak prečo sa im vyhýbať? Prečo si odriekať?
Ak túžite po peknom aute, doprajte si ho. Ak túžite po večerách vo vychytených reštauráciách, doprajte si ich. Ak túžite po exotickej dovolenke, doprajte si ju! Doprajte si všetko to, po čom túžite a čo si môžete dovoliť, ale… nebuďte na tom závislí. Neidentifikujte sa so svojím autom, svojou znalosťou reštaurácií a šéfkuchárov či so svojimi dovolenkami… Všetko toto sú len veci, ktoré máte – ale nič z toho nie je to, čo ste.
Toltékovia majú pekný obraz: keď bojovník opúšťa situáciu, v ktorej mu bolo dobre, vnútorne sa s ňou rozlúči, akoby sa do nej nemal už nikdy vrátiť – a svoj úžasný pocit z nej si uloží do svojho energetického tela. Takto si situáciu berie so sebou, ale nezrúti sa, ak už ju nikdy znova nezažije.
Presne to znamená aj citát Robina Sharmu. Kým sme „duša v tele“, mali by sme si ten stav skutočne aj užiť. Koniec-koncov, sme tu v hmote na to, aby sme ju zažívali – a nedopriať si ju len preto, že je to „málo spirituálne“, je iba ďalšie samonastolené obmedzenie, prejav vnútorného presvedčenia, že niečoho nie sme hodni, že nie sme „dosť dobrí“ vo vlastných očiach. 🙂
V konečnom dôsledku bude aj tak záležať len na dvoch veciach: kým sme sa stali a koľkým ľuďom naša existencia pomohla. 🙂
Velmi s tymto suzniem. A hlavne sa mi paci ten zaver. ‘Za tychto podmienok sa zustastnim’ 🙂
(…malo byt ‘zucastnim’, ale niekedy su preklepy velavravne.)