Keď sa spamätávate z bolestivého rozchodu či rozpadu vzťahu, mávate často pocit, že ste „stratili časť zo seba“ – a táto „strata seba“ je vlastne hlavný zdroj všetkej tej bolesti, čo práve cítite.
Hlboká nepohoda, ktorú v nás pocit „vnútornej prázdnoty a nekompletnosti“ vyvolá, nás často ženie do toho, aby sme hľadali čo najrýchlejšie nového partnera, ktorým by sme dieru na našej duši zapchali – a často s tým istým krušným výsledkom. Je to vzorec, ktorý nám často zhmotní celú reťaz nevyhovujúcich vzťahov a spôsobí nám obrovské utrpenie a stratu sebahodnoty.
Ako z toho von
Ak chceme tomuto bolestivému cyklu zabrániť, potrebujeme nájsť tú „chýbajúcu časť“ v nás samotných, nezávisle od nejakých romantických partnerov „tam vonku“, na ktorých by sme vysúvali povinnosť „urob ma šťastným(nou)!“ Len keď vnútorne dosiahneme svoju „kompletnosť“, prestaneme zapchávať okrúhle diery na našej duši hranatými kolíkmi a naopak. Len keď sa zbavíme vnútorného pocitu citovej prázdnoty, dokážeme vstúpiť do vzťahu, kde partner bude partnerom a nie len náplasťou na niečo, čo nás „bolí“.
Toto je skutočný zmysel toho, prečo sa treba stať „kompletným“ – vyhojiť svoju potrebu znútra, nie cez nejakého partnera, ktorý môže, ale nemusí s nami zostať. Vtedy sa dostávame do bodu, kedy začíname ponúkať, dávať – miesto toho, aby sme sa len dožadovali (často krikom, manipuláciou a obviňovaním, ktorému sa hovorí aj žiarlivosť) a iba brali. Pretože každý partner, ktorý má na trvalý a vyvážený vzťah, sa po čase začne cítiť obmedzovaný stálym dožadovaním sa a braním a čo urobí? Presne… Pôjde inam!