Keď sa vzťahy rozpadajú, málokedy to býva „studené“. Väčšinou nastáva obdobie väčších a ešte väčších emocionálnych drám, kedy tón medzi dvomi blízkymi ľuďmi zosurovie a do prejavov sa dostávajú útočné prvky.
Prevažná väčšina vznikajúcich konfliktov bude mať príčinu v jednej z týchto troch vecí:
1. Obviňovanie
V realite to vyzerá tak, že vezmete hocijakú negatívnu prkotinu, aj tú celkom nedôležitú, a obviníte z nej niekoho iného – a tým ho ešte trošku viac utlačíte a ponížite.
Vo vzťahu sa to prejavuje ako „neexistencia náhod“ – nič sa nemohlo „len tak stať“, vždy za to niekto môže. A pretože za to môže, je „pokazený“ a „v nepráve“. Týmto nevyhovujúcu situáciu prekrúcame na nelichotivú výpoveď o tom druhom „zasa nezavrel dosku na záchode – on proste kašle na každého a všetkých!“
Výsledok? Akokoľvek zle a ublížene sa cítime, tento prístup náš zlý pocit ešte zvýši. Nesklopil záchodovú dosku? No možno bol zamyslený alebo mu práve zazvonil telefón… ale aspoň spláchol… Cítite, ako sa emocionalita situácie preinterpretovaním mení?
A má to ešte jeden dopad, s ktorým často nerátame: obvinením si do svojho sveta vnášame pozíciu „vinníka“. Je možné, že ak to budeme robiť už chvíľku, odrazu sa začneme cítiť previnilo alebo obviňovaní my sami a na každú novú situáciu a na každý nový komentár budeme reagovať vzťahovačne, akoby nás obviňovali.
2. Porovnávanie
Pri porovnávaní si nájdeme niekoho, s kým by sme našu obeť mohli porovnať tak, aby z toho vyšla znevýhodnene. Tiež to slúži ako v prvom prípade hlavne na to, aby sme toho druhého dostali „pod seba“.
Ako to vyzerá?
- „Prečo nemôžeš byť viac ako…?“
- „Prečo nedokážeš zarobiť toľko peňazí ako…?“
- „Prečo nie si taký štíhly, spoločenský, veselý, čokoľvek ako…?“ (prirodzene, platí aj pre ženský rod 😉 )
Tie najodpornejšie porovnania sú také, s ktorými nevie dotyčný nič urobiť (ako výška, pohlavie, etnický pôvod a pod.). Tie vyslovene slúžia len na to, aby toho druhého ponížili a donútili ho hanbiť sa za to, že vôbec existuje.
3. Sarkazmus a zosmiešňovanie
Korene tohto správania ležia pravdepodobne niekde v detstve. Ten, kto s obľubou zosmiešňuje alebo zhadzuje iných, bol sám kedysi obeťou podobných útokov – a to po dlhšiu časť života. Zdraví ľudia totiž nepotrebujú ponižovať iných; ak však máte len mizivý pocit vlastnej hodnoty, tak často môžete niekoho dostať „pod seba“ len vtedy, keď ho ponížite.
Sarkastický útok predpokladá, že všetci ostatní vedia niečo, čo ten druhý „somár“ (nevie/robí/skrýva). To, že toho druhého dávame do protikladu k celému zvyšku sveta, je extra úder pod pás, pretože ho vyčleňujeme od zvyšku ľudstva. Daná vec by sa dala povedať aj celkom neutrálne, ale to, že volíme sarkazmus, svedčí o našej vnútornej potrebe toho druhého ponížiť a postaviť nás samotných do roly toho, kto „vie lepšie“.
A čo s tým?
Toto sú tri najčastejšie spôsoby, ako sa slovne a emocionálne vŕšime jeden na druhom. Samozrejme, ten druhý na naše útoky reaguje (najčastejšie protiútokom) a tak nastáva prepletenec urážok a protiurážok, vzájomného spochybňovania hodnoty toho druhého a podsúvanie motívov, ktoré z toho druhého robia beznádejný prípad… a z nášho napuknutého vzťahu rovnako.
To, čo by sa dalo s troškou ohľaduplnosti ešte zachrániť a doviesť na celkom novú úroveň, je pri ponižovaní a vŕšení automaticky odsúdené „na odstrel“. 😕
Takže prvé, čo vieme v pukajúcom vzťahu urobiť, je začať si dávať veľký pozor na to, ako zaobchádzame s tým druhým. Potrebujeme si uvedomiť, že len čo sa neustriehneme a dovolíme si prvý útok, otvárame dvere vzájomnému osočovaniu, kde v 50% prípadov obeťou budeme my sami… Takže ak sa vzťah rozpadá, je ten najvyšší čas, aby sme v sebe vyhojili ranu, čo nás núti útočiť na toho druhého. Nedal nám dostatok lásky či úcty? Tak si ju dajme sami. Nestaral sa o nás? Tak sa o seba postarajme sami.
Neočakávajme od neho vôbec nič – a nebudeme nepríjemne zaskočení.
A veľmi dôležité je ešte jedno – už v časoch, kedy vzťah dobre funguje, si dávať pozor na to, ako so sebou vzájomne narábame. Ako so sebou hovoríme. Ako sa správame, keď je ten druhý vytočený. Zaveďme si už v dobrých časoch pravidlá, ktoré nám umožnia v horších časoch nespadnúť do túžby ublížiť.
No a ak sa vzťah rozpadá kvôli tomu, že partner si našiel niekoho nového, zaujímavejšieho, tak si pripomeňte, že ten „nový, zaujímavejší“ bude taký len chvíľku – a potom bude musieť aj on žiť s náladovosťou, nespoľahlivosťou či čímkoľvek, čo na vašom partnerovi rozčuľovalo aj vás… kým vy dostávate šancu vyhojiť svoje vnútro a múdrejší o jednu skúsenosť si nájsť k sebe niekoho, kto vás bude zrkadliť… pretože partneri sa vždy zrkadlia.
A tým aj máte odpoveď na to, prečo bol ten váš „bývalý“ taký ksicht… 😛 Takže ak nechcete, aby aj ten budúci bol „ksicht“, potrebujete najprv dostať toho „ksichta“ zo seba.
Pravda ktorá bolí, ale keď to vyliečim tak nie. Ešte tak neopakovať rovnaké chyby.