„Koniec utrpenia je začiatok múdrosti.“ — Jiddu Krishnamurti
Keď si dovolíme precítiť utrpenie až do konca, dostavuje sa pokles cítenia a nastupuje vnútorný odstup a pokoj, z ktorého už dokážeme vnímať veci v širokých súvislostiach a vidíme, ako sa postupne skladali, kde sme k nim prispeli my a čím, a ako sa naše reakcie a reakcie iných ľudí splietli do reťaze, na konci ktorej prišlo utrpenie.
Ak si dovolíme precítiť našu emóciu až do konca a neutekáme od nej, neprehlušujeme ju ničím iným a neodstrkávame ju do najtemnejšieho kútika našej duše, emócia sa stratí. Vynuluje. Zostane niekde ako nie práve príjemná spomienka, ale už nebude bolieť.
Ak si ju dovolíme precítiť až do konca.