Keď povieme „nemysli na hladného leva a on prestane byť hladný a nezožerie ťa“, znie to hodne bezmozgovo. Preto nemám rada vyjadrenia typu „nemysli na problém a problém zmizne“. A potom jedného dňa príde citát Setha a dá vám situáciu do nového kontextu:
„Okamih moci je v prítomnosti. Kedykoľvek dokážeš, minimalizuj dôležitosť problému. Zabudni na problém a problém zmizne. Na prvý pohľad vyslovene hlúpa rada… ale deti poznajú pravdu. Čo najviac zmenši prekážku v svojej mysli a ona sa scvrkne a stane nezaujímavou. Prežeň prekážku v svojej mysli a ona v realite čoskoro nadobudne obrovské rozmery.“
Je to vec energie, ktorú vkladáme do našich interpretácií udalostí. Čím viac energie im dodáme – napríklad tým, ako ich démonizujeme – tým menej budeme vedieť s nimi niečo urobiť, nebodaj ich zmeniť. Minule som zachytila výpoveď, čo to dobre vystihuje: ak chceš vyriešiť problém, potrebuješ vibrovať nie na frekvencii problému, ale na frekvencii jeho riešenia.
Inými slovami – naša energia nesmie ísť do problému a posilniť ho, ale potrebuje ísť do riešenia a posilniť to. Takto je to dosť zjavné, nie? Ale prečo potom vlievame celú našu pozornosť a energiu do problémov?
Môže za to spoločnosť a pozornosť, ktorú ona vlieva do superhrdinov a ľudí, čo nejakým spôsobom vytŕčajú z masy. Pokiaľ nemáš problém v nadživotnej veľkosti, nie si zaujímavý. Ak sa ti podarí vyriešiť ho, si marvelovský Avenger. Ak sa ti nepodarí vyriešiť ho, nič sa nedeje, pretože si len človek a on bol aj tak obrovský… Tak vnášame do svojho života zbytočné drámy, aby sme s nimi s nasadením všetkej našej energie potom zápasili a všetci uvidia, akí udatní, odhodlaní a zapálení za vec sme!
A všetka tá energia, ktorú vlievame do vytvorenia drámy a jej riešenia, nám potom chýba vo vytvorení pokojného, spokojného života a jeho žití.
Bezmozgové. 🙂
Označ niečo ako „problém“ a ono sa to problémom stane. Označ niečo ako „situáciu“ a hneď začneš hľadať cestičky, ako z nej von, pokiaľ ti nevyhovuje. 🙂