Poznatok

Osamelosť v detstve a jej následky

()

Osamelosť počas prvých rokov života má často za následok príliš aktívnu koreňovú čakru, ktorá prekompenzováva tým, že zúfalo ľpie na istote, jedle, blízkych ľuďoch alebo rutine.

Najbežnejšie nefyzické príznaky príliš aktívnej koreňovej čakry sú:

  • hnev
  • výbušnosť
  • nenásytnosť
  • agresivita
  • netrpezlivosť
  • pocit zavrznutia.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

6 názorov na “Osamelosť v detstve a jej následky”

  1. Všetky tie príznaky som mala. Stálo ma to žlčník a iné orgány, vyhadzov zo školy, +28 kg v tehotenstve, konfliktné vzťahy, veľa unáhlených rozhodnutí, pocit prázdnoty a (ne)zmyslu existencie.

    …ak to všetko bolo iba preto, že ma mama musela nechávať doma samú 5-6 hodín, keď som bola často chorá vo veku cca 4-5 rokov. Bola sama s 2 deťmi, musela pracovať, stavali dom, otec chodil na týždňovky btw. je dodnes hrdá na to ako to sama zvládla 🙂

    …tak teraz som ja hrdá na seba, za to, kde som sa prepracovala v nastavení svojej mysle a nemienim s tým prestať. Je oveľa väčšia zábava meniť seba, ako kňučať a snažiť sa meniť iných či živiť príkoria z minulosti.

    Aj vďaka Sun som urobila pokrok na svojej ceste, za čo jej nespočetnekrát ďakujem.

    1. Tak Sun ti môže len závidieť… Ja ešte stále všetky tie príznaky mám. Tiež preto, že rodičia pracovali a dieťatku sa nedostalo toľko pozornosti, koľko potrebovalo… A zákerné na tom je, že tá potreba je individuálna. 🙂

      Myslím, že bežím zlostne a agresívne vybuchnúť netrpezlivosťou, potom sa prežeriem a dostanem z toho pocit zavrznutia. 😛

      1. Chvála Bohu, okolnostiam a individuálnym potrebám! 😛 Vďaka tomu sa z Teba stala veľmi kreatívna a vysoko produktívna dospeláčka, ktorá si vytvorila svoj virtuálny svet do ktorého priťahuje zablúdené duše hľadajúce svoju cestu. Cez Tvoj filter mám možnosť spracovať množstvo informácií, na ktoré by som sama potrebovala roky. Vďaka.

  2. Ahojte,táto téma sa ma tiež extrémne dotýka, takže sa zapojím .. vtipné je, že človek si v detstve a dospievaní myslí (aspoň ja), že ma „unikátny“ osud, ktorý žiadna iná osoba nemôže pochopiť lebo to neprežila a potom zistí, že veľa ľudí si prežilo niečo podobné alebo totožné…

    Som jedináčik, keď som bola malá moji rodičia pracovali sviatky-piatky od rána do večera, čas som trávila so starými rodičmi, čo v preklade znamenalo ako by som bola celý čas sama. Moja prvá skúsenosť, keď som bola decko s mojimi rovesníkmi dopadla katastrofálne – odmietanie, ktoré prerástlo do šikany a vyhrážok z fyzického napadnutia, takže som sa pekne stiahla do seba a vytvorila si svoj „bezpečný“ svet v tomto období som ochorela a žiadny doktor nevedel prísť na to, čo mi je samozrejme, keď sme sa presťahovali tak ochorenie zázračne zmizlo :)) Odvtedy by som povedala, že môj život je ako na sinusoide, aj keď čím viac sklamaní človek zažíva – aj keď robí rekapitulácie a snaží sa to spracovať – tak sa ho to nejakým spôsobom dotkne a začne dopredu očakávať to zlé . A nie, že nie ! 😀 Haha..

    Ja by som (pre seba) doplnila nie len závislosť na blízkych ľuďoch ale na pozornosti ľudí a túžbe mať veľa známych a priateľov, obsesívnej túžbe byť milovaná a v bezpečí a tým sa snažiť zaplátať akúsi vnútornú prázdnotu. Nájsť istotu, kotvu, bezpečie..

    Obdivujem RADUZA KV za to, že to dokázala prekonať a SUN za energiu a čas, ktorú berie na to, aby nám sprostredkovávala články a materiály.

    Ja sa v tejto problematike ešte stále bahním, aj keď sa veľmi snažím napredovať.

    1. Tá moja cesta poznania/odpustenia začala vtedy, keď som už bola poznačená tými príznakmi na svojom fyzickom tele tak, že som skoro umrela, ale vtedy som to tak nebrala. Máš pravdu, že vo svojej jedinečnosti som si vtedy neuvedomovala súvislosť medzi nastavením svojej mysle a prejavmi na tele. Hádzala som všetko na nepriazeň osudu, karmu a iných, čo za to môžu, ale po istom čase a skúsenostiach, som musela prestať obviňovať iných a začala hľadať príčiny u seba a tak sa mi podarilo postúpiť o krôčik ďalej. Aj pomocou Sun a rôznych iných zdrojov, ktoré ma viac či menej zaujali, alebo skôr nasmerovali, som získala za posledných 20 rokov nadhľad, perspektívu a otvorili sa mi možnosti, o ktorých som dovtedy ani netušila. Som pokrstená „neveriaca“ a vieru v Boha (podľa Biblie) sa učím/snažím dodnes nahradiť vierou v seba, lebo si myslím, že každý jeden sme vo svojej unikátnej existencii súčasťou Boha/ Univerza/Budhu/ Krišnu/ Alaha, alebo akokoľvek si ho vo svojej viere nazveš, len ho v sebe treba objaviť a prijať tú inakosť u ostatných.
      S tým akceptovaním inakosti ( a tým nemyslím len LGBTQ 🙂) ja už bojujem dlhé roky. Od rešpektovania autorít (otec,matka, učiteľ, šéf, prezident, …), cez rôzne obmedzenia (vek, choroba, zákon, príkoria …) až po sebarealizáciu, to všetko súvisí s nastavením vlastnej mysle, preto si myslím, že sa oplatí na to míňať svoj vymeraný čas, ak chcem prežiť život zmysluplne.

  3. ja a moje ranne detstvo = babka a dedko a ich kuchyna a dvor. To si pamatam ovela viac ako mojich rodicov, Stalo ma to more slz, teraz som schopna si to premietnut znova a znova este raz a slzit nie je uz potreba. Tak to bolo a zazitky z toho dvora su moje. Samozrejme si viem vybavit aj kroky po povale, uprostred hlbokej noci, tiene na stene, plac do vankusa a tiez presun do postele babky a dedka, ktori dieta, ktore sa im vtlacilo do postele nechali spat pri ich nohach. Aj take to bolo. Dosledky enormne do vsetkych stran, Tych mojich vlastnych uz neriesim, ved kazdy dostal na starobu na plecia toho dost a bez mojho pricinenia. Pre mna poucenie a tym, ze som odovzdala mojim detom tolko, kolko som „potrebovala“, je dlh splateny.

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: