Čo je hlavný dôvod, prečo ľudia ešte nemajú to, čo chcú? Naučili sa nedopriať si to, o čom si myslia, že to nemôžu dostať. Aby sa vyhli sklamaniu, boli „realistickí“ alebo dokonca boli „dobrý človek“, systematicky sa odrezávajú od toho, čo by z hĺbky srdca chceli, a miesto toho buď berú to, čo sa im ponúka, alebo si stanovujú „realistické“ ciele, ktoré podľa vlastného uváženia dokážu dosiahnuť.
Ale máme problém – naše vnímanie je už také skreslené a domontované naším programovaním, nádejami, strachmi a presvedčeniami, že v čase, kedy si stanovíme „realistický“ cieľ, nemá tento už takmer nič spoločné s tým, čo chceme. Napríklad chceme dom? No tak na konte máme XX €, od príbuzných si vieme požičať XX €, banka nám dokáže dať pôžičku XX € a domy, aký by sme si priali a v oblasti, kde by sme si priali žiť, obvykle stoja XX €, čo tak približne desaťnásobne prevyšuje naše možnosti… a tak nakoniec miesto domu kúpime auto, pretože na to aspoň máme. 😕 Alebo kolobežku. 🙁
Navyše keď si stanovujeme ciele – aj tie životné a zhmotňovacie – používame logický ľavomozgový prístup, ktorý nám načrtne logickú ľavomozgovú cestu k cieľu, ktorej sa však hnusný, nežičlivý Život nijako nemieni držať a večne nám hádže polienka pod nohy a ešte tým znižuje našu dôveru v Univerzum postavené na dostatku.
Ak si budete ciele stanovovať podľa toho, čo si myslíte, že dokážete dosiahnuť, a nie podľa toho, čo chcete, bude vám vysoko pravdepodobne chýbať inšpirácia a výdrž potrebná na ich dosiahnutie.
Potrebujete sa oslobodiť od „myslenia v malom“, kde vám „realita“ diktuje, čo si smiete priať a čo nie. A tak, aby ste svoju inšpiráciu, energiu a odolnosť nestratili, položte si nasledovnú otázku:
Článok je prerozprávaním kapitoly Sila „váu!“ z mojej knižky Ako si zhmotniť sen.