„Môžeš si do domu priniesť konár, dať ho na poličku a denne ho ozdobiť kvetinou – a po pár dňoch bude mať ten konár pre teba obrovský význam. Myseľ dokáže prisúdiť význam čomukoľvek, ale význam, ktorí prisúdi, nemá význam. Keď sa niekto pýta, aký je zmysel života, je to ako zbožňovanie toho konára. Hrozné na tom je, že myseľ večne vymýšľa nové zmysly, nové významy, nové potešenia – a večne ich ničí. Nikdy neoddychuje. Myseľ, ktorá je stíšená a v pokoji, nikdy nehľadá skryté významy.“ — Jiddu Krishnamurti
Je to podobné, ako keď pozeráte uvoľnene, ale s aktívnou mysľou, na oblaky na nebi. Po chvíli v nich vidíte tváre, koňa, psa, milencov… Myseľ je nástroj, ktorého úlohou je spájať zdanlivo nesúvisiace. Hľadá významy aj tam, kde nie sú. Nevieme to odstaviť – dožili sme sa do tejto generácie práve preto, že generácie pred nami mali tento zmysel dobre vyvinutý. Umožnil im „vytušiť“ v kroví medveďa či tigra. A my dnes pozeráme do usadliny po káve a pýtame sa: „čo mi ukazuje?“
Nuž, zlá správa – usadlina po káve nám ukazuje, že už sme ju vypili. 😛 Odborníkovi ešte zrejme aj ukáže, ako rýchlo sme ju pili a či sme ľavák alebo pravák a obľubujeme silnú alebo slabšiu kávu… ale nič viac. 🙂
Potrebujeme sa naučiť mieru hľadania významov. Priznávam, nie je to jednoduché, sama v tom ešte nemám jasno a často si dávam do súvisu veci, ktoré vzájomne nesúvisia. Padlo mi na plece pierko? To je signál od Univerza! (Alebo signál, že práve okolo preletel pĺznuci vrabec.) Vidím všade 12:30? To je isto nejaký tajný signál od Univerza! (Alebo signál, že sa vždy pozriem na hodiny o 12:30.) Sníva sa mi stále o svokre? To je istotne signál, že sa stane niečo zlé! (Alebo je to ľahká pripomienka, že nám myšlienky na svokru denne otravujú myseľ a v sne sa od nich takto očisťujeme.)
Čiže ak to s hľadaním súvislostí preženieme, všetko v našom živote začína byť signál, ako nás „Univerzum vedie“. A len čo sa toho dopustíme, abdikovali sme na svoju slobodnú vôľu a všetku kontrolu sme odovzdali vonkajším okolnostiam.
Aj by ma zaujímalo, ako to vidíte vy… Kde máte pre seba nastavenú vhodnú hranicu medzi „to je signál“ a „proste sa to stalo“?