Dnešná „chvíľka s intuíciou“ sa dnes oprie o tento obrázok:
Čo zo života vám pripomína? Aký príbeh by ste si o ňom porozprávali? Ako čo by ste sa cítili – ako bublina či ako slimák?
Budem rada, ak sa podelíte… 🙂
Dnešná „chvíľka s intuíciou“ sa dnes oprie o tento obrázok:
Čo zo života vám pripomína? Aký príbeh by ste si o ňom porozprávali? Ako čo by ste sa cítili – ako bublina či ako slimák?
Budem rada, ak sa podelíte… 🙂
Zvedavosť, ja som ten slimák, tiež do všetkého pcham nos.
🙂 Čo ťa k tomu vedie?
Hľadať a objavovať krásy života, pozrieť sa na seba svojimi očami aj za cenu pádu do vody.
Nevidím bublinu, vidím len odraz sveta – a mňa… Skreslený, krehký – a hlavne nedotknuteľný. Nedosažiteľný. Vidím v ňom to, čo som navyknutá vidieť. Nemám ako sa dostať k tomu zvyšku, pretože najmenší môj dotyk celý obraz naveky zruší. Ak sa mi páči to, čo vidím – prečo do toho nemôžem vstúpiť? To mám naveky zostať len nezúčastnený pozorovateľ?
Všetko, na čo môžem dosiahnuť, je niekde inde, než kam sa pozerám. Ale v tom svete, kde môžem dosahovať, nevidím sama seba…
A teraz vážne. Je to len veľká bublina a pri jej „základoch“ je množstvo malých bublín. Existuje veľká bublina len vďaka tým malým, ktoré ju udržiavajú na vode – alebo existujú tie malé bubliny len preto, že ich na vode udržiava tá veľká?
…kam kuknem seba vidim, co je to..