Dnešné intuitívne cvičenie bude trošku… ehm… drastickejšie 😉 … Pozrite si nasledovný obrázok a skúste porozprávať príbeh, ktorým si ho komentujete (aké asociácie vo vás obrázok vyvoláva):
Ak chcete, urobte aj prepojenie s vaším životom:
- Pripomína vám nejakú situáciu z vášho života? V ktorej pozícii ste vtedy boli: vták, had či fotograf? Čo ste sa vtedy naučili?
- Pripomína vám niekoho z vášho okolia? V ktorej pozícii – had alebo vták?
Pasuje tam akurat. Dobre, ze to nevidi. Obaja spokojni. A slnko svieti dalej 😉
Mala som pôvodne na sklade množstvo skvelých 😉 úvah na adresu „smrť“ a „zákernosť“. Ale ako som sa dnes pozrela na tento obrázok, odrazu som si spomenula na citát z ktorejsi detektívky, čo som čítala tak pred 30 rokmi (čiže nebude presný). Hovorí ho vrah policajtovi, ktorý ho chytil: „Iste, zabil som niekoľko ľudí. Ale netýral som ich. Ani jeden z nich do posledného okamihu netušil, že nastal jeho koniec.“
Akosi to vtedy prešlo do mojich hodnôt: hlavne netrápiť. Netýrať. Likvidovať milosrdne. Taká smrť by sa mi páčila. 🙂
„Mam ta na haku, neriesim, nebudem plytvat svoju energiu na strach. Teraz si uzivam totalny veget a som plne v pritomnosti“
Akoby zastal cas a nic ine nemalo nastat. Z obrazku mi je dobre, skor sa uskrnam nad hadom, ako smiesne vyzera 🙂
Ano, mam to! Ten vtak mi tym uzivanim si daneho okamihu a pohody, ktora z neho srsi, pride uplne neporazitelny. Had nanho proste nema a je mi preto taky smiesny, ze si zbytocne tatahuje svoju papulu 🙂