Rada by som sa s Vami podelila o svoje dojmy z prvých dvoch dielov
série Voľný pád. Ďakujem Vám, že ste ich napísali, a Univerzu, že ma k nim nasmeroval.
Svojím spôsobom akoby mi pomohli upratať si v hlave rôzne informácie a
vedomosti, ktoré už pár rokov (nie zase tak veľa) zbieram, rozoberám,
skladám.. a snažím sa ich nejako zapracovať do svojho života,
postojov, názorov... Osobne mám ten problém, že všetko pitvám úplne
dopodrobna, potom sa v tom občas stratím a neviem, ako z toho celého
von. Prvá kniha pre mňa prestala byť iba čítaním niekde okolo strany
96, kde som si uvedomila, že prestávam čítať a začínam sa "učiť". Spomínaný
"poriadok v hlave" prináša praktické využívanie určitých princípov v
bežnom živote v situáciách podobných tým v knihe. Veľa vecí mi akosi
zapadlo do seba, v hlave mi to cvaklo a teória sa mení na prax. Veľmi
to v tomto období potrebujem, lebo niekedy mávam pocit pripomínajúci
názov Baričákovej knihy Minútu pred zbláznením :-)). Sekundu pred
zbláznením som sa rozhodla konečne si objednať Vaše knihy, po ktorých
som už dlhšiu dobu poškuľovala.. a urobila som veľmi dobre.
Píšem, lebo som to sľúbila, ale najmä preto, lebo to tak cítim. Ešte
som pod vplyvom poslednej kapitolky Nezastaneš na polceste. Pre mňa
veľmi sugestívny opis čohosi, čo živí nepoznajú a iba sa dohadujú..
akoby som tam bola, akoby som to ja sedela v tom člnku a s ľahkosťou
trpezlivo, bez zvedavosti čakala, aké to bude prepadnúť sa vodopádom..
Mágia tej chvíle a takéhoto záveru príbehu (nech už je konečný alebo
nie) ma fakt dostala.
Pasuje tam akurat. Dobre, ze to nevidi. Obaja spokojni. A slnko svieti dalej 😉
Mala som pôvodne na sklade množstvo skvelých 😉 úvah na adresu „smrť“ a „zákernosť“. Ale ako som sa dnes pozrela na tento obrázok, odrazu som si spomenula na citát z ktorejsi detektívky, čo som čítala tak pred 30 rokmi (čiže nebude presný). Hovorí ho vrah policajtovi, ktorý ho chytil: „Iste, zabil som niekoľko ľudí. Ale netýral som ich. Ani jeden z nich do posledného okamihu netušil, že nastal jeho koniec.“
Akosi to vtedy prešlo do mojich hodnôt: hlavne netrápiť. Netýrať. Likvidovať milosrdne. Taká smrť by sa mi páčila. 🙂
„Mam ta na haku, neriesim, nebudem plytvat svoju energiu na strach. Teraz si uzivam totalny veget a som plne v pritomnosti“
Akoby zastal cas a nic ine nemalo nastat. Z obrazku mi je dobre, skor sa uskrnam nad hadom, ako smiesne vyzera 🙂
Ano, mam to! Ten vtak mi tym uzivanim si daneho okamihu a pohody, ktora z neho srsi, pride uplne neporazitelny. Had nanho proste nema a je mi preto taky smiesny, ze si zbytocne tatahuje svoju papulu 🙂