Cvičenia

Tak ako je to s tým vzdávaním sa?

()

Ja mám tendenciu orientovať sa podľa citátov. Keď sa cítim zmätená alebo sa neviem rozhodnúť, idem a čítam si citáty k danej téme – a čakám, ktorý z nich rozrezonuje niečo vo mne.

Lenže… niekedy je to s citátmi ťažké… Citát je totiž pohľad na vec z určitého uhla. No a tých uhlov môže byť nesmierne veľa! A tak sa nám stane, že nájdeme aj dva citáty, ktoré nám tvrdia pravý opak. Niekedy s nami rezonuje len jeden z nich a vtedy si ten druhý ani nevšimneme, pretože sme v sebe už nosili akési tiché rozhodnutie a citát nám ho len pomohol dať do slov.

Ale niekedy s nami rezonujú oba – a pritom si protirečia? Čo vtedy?

Ja vtedy hľadám tretí 😉 , ktorý by moje rozhodovanie posunul jedným alebo druhým smerom.

Oveľa dôležitejšie je však začať skúmať uhol pohľadu, z ktorého citát platí – a pozrieť sa, či je to presne ten uhol pohľadu, ktorý môžeme uplatniť pri veci, o ktorej sa práve rozhodujeme.

Príliš zložité a teoretické? Ideme na vec…

Tu sú dva citáty k snahe, námahe a vzdávaniu sa. Skúste v svojom živote nájsť situácie, v ktorých sa ukázali byť ako pravdivé, ale súčasne aj situácie, pre ktoré by boli tou najhoršou možnou radou… Aký bol rozdiel medzi nimi?

Niet zlyhania okrem jediného – že sa prestaneš pokúšať.
Ľudia hovoria „nikdy sa nevzdávaj“, ale niekedy vzdať sa je tá najlepšia možnosť, pretože si uvedomíš, že len strácaš svoj čas.

Ktoré pre vás momentálne platí viac?

A čo z toho pre vás vyplýva? Kedy sa radšej „vzdať“ a kedy nie?

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

8 názorov na “Tak ako je to s tým vzdávaním sa?”

  1. To je presne to na čo stále narážam pri zadávaní zámeru. Jeden hlas hovorí: zadaj zámer a nechaj nech sa Univerzum postará, aby sa splnil a druhý, že: posilňuj denne svoj zámer správnou formuláciou, vibráciou, vizualizáciou, afirmáciou aby sa zámer zhmotnil.
    Behám teda cik, cak, ako zajko v poli a realizácia sa nekoná, čo by bola tretia možnosť?

    1. Zadaj zámer a vystúp z cesty a potom sa vo vysokej vibrácii udržiavaj vďačnosťou. Moja posledná lekcia, stará ani nie 24 hodín. 🙂

      Vďačnosť pôsobí tak, že ťa dostáva do stavu „už sa to plní/zhmotňuje“. Čím viac vďačnosti dokážeš naškrabať, o to menej zavadziaš. 😉 Ale to s tou vďačnosťou je tiež ošemetná vec, pretože si musíš zmeniť fokus z toho, čo chceš, pretože to nemáš, na to, čo už máš a je to predpríprava na to, čo chceš. 🙂

      1. Vďačnosť je asi momentálne v kurze. Moja e-mailová schránka je plná pozvánok na webináre o vďačnosti a NLP programov na túto tému. Je to iba marketingová módna vlna, alebo mi chce vesmír naozaj niečo povedať? Z môjho naturelu je mi bližšie prikloniť sa skôr k teórii o marketingovej vlne a nenechať sa strhnúť davom, no zároveň ma nahlodáva pochybnosť, či by som to predsa len neskúsila. Idem sa teda zapísať na nejaký webinár 🙂

        1. 🙂 Spomenula som si na istú historku:

          Nastala potopa. Voda stúpala a stúpala a ľudia sa balili a opúšťali domovy. Len jeden zbožný muž ostatným hovorí: “Celý život som verne slúžil Bohu, mňa pán Boh zachráni.” Keď sa pri jeho dome pristavilo vojenské auto, ktoré zbieralo ľudí, odmietol s nimi ísť: “Ja som verne slúžil Bohu, mňa pán Boh zachráni.”

          Voda stúpala vyššie. Zaplavila prízemie jeho domu, tak vyliezol na poschodie a pozerá z okna. Okolo ide čln a volajú ho doň. Ale on odpovie: “Ja som verne slúžil Bohu, mňa pán Boh zachráni.”

          Voda stúpa vyššie. Muž vyliezol na strechu a s neochvejným kľudom čaká, až ho príde Boh zachrániť. Okolo letí helikoptéra a volajú ho do nej, ale on odpovie: “Ja som verne slúžil Bohu, mňa pán Boh zachráni.”

          Voda stúpla a chlapík sa utopil. Klope na bránu nebeskú a keď mu otvoria, dotknuto sa pýta: “Bože, tak ako to je?! Ja som ti celý život verne slúžil a ty si ma nechal utopiť?”

          A Boh zdvihne obočie: “A ten nákladiak, čln a vrtuľník, čo som ti poslal?” 😉

  2. Tak som sa rozhodla v praci, ze ten moj napad nevzdam. Aj ked som uz z tej veci dlhodobo otravena a odsuvala som to skoro rok, minule som sa na chvilu zamyslela sice otravena, ale napady ako to urobit tiekli potokom…a potom akoby ma niekto postavil rovno pred kancelariu riaditela, ktoremu som to v kocke vylozila a suhlas dal…
    Dnes uz pripravy na testy zacali…mozno to financne zamietne, ale pre mna je podstatne, ze v zmysle neskusis – nevis, som sa kopla do zadku a veci sa pohli. Ako to dopadne som zvedava – ci ma hnalo ego alebo nieco ine…?

    1. Je jedno, čo ťa hnalo… Každý potrebujeme istú dávku zážitkov úspechu, lebo inak život vzdáme, zmotáme sa do klbíčka a skapeme od sebaľútosti. 🙂 A tvoje ego je rovnako tvojou súčasťou ako tvoja duša. 🙂 Aj to si ty.

  3. Velmi vyzivna debata dievcence.

    Ale k tym citatom.
    Mozno mam situaciu, v ktorej boli oba pravdive sucasne.
    Vo vztahu k jednemu rodicovi som rada, ze sa nevzdavam nadeje a pokusov vychadzat spolu co najludskejsie, ako to len situacia umoznuje.
    A zaroven, vzdanie sa niektorych situacnych vzorcov (posun z obete a nastavovanie hranic), alebo vzdanie snahy preberat vinu a zachranovat ten vztah bolo

    Druhy citat este podla mna opisuje situacie, kde je okej si uvedomit, ze nie je hanba vratit sa spat z cesty, ked zistim, ze nevedie kam potrebujem.

    A mozno to este zavisi od toho, ci bez cielu mojej snahy ‚viem alebo neviem zit‘.
    Kedysi som sa videla ako fulltime lektorka jogy. Mam za sebou vycviky, par rokov lektorskej praxe, bolo to fajn. No ked som pri tomto projekte oprasovala oblasti, v ktorych idem kracat vpred, s huronskym smiechom som zistila, ze ja som vlastne co sa organizovaneho cvicenia tyka skor od prirody ten pohodlny (rozumej lenivy) clovek, co sa vzdy bohovsky tesil, ze odpadla hodina (ktoru on viedol). Joga to teda nebude 😀

  4. Mne na 100% nesedi ani jeden ani druhy citat 🙂 Taky prienik oboch mi vyhovuje.
    Prvy ma nuti konat hlava nehlava. Prestat sa pokusat o nieco nemusi znamenat, ze mam prestat snivat. Mozno prave to moje aktivne neustale jednostranne pokusanie sa o nieco mi brani v naplneni sna, brani mi vidiet inu cestu.

    Druhy citat hovori o strate casu a vykaslania sa na svoj sen. Ale mozno len treba spravne zadefinovat svoj sen. Mozno ho trochu zovseobecnit. Mozem sa vzdat predstavy Ferka, ale nemusim sa vzdat predstavy niekoho, s kym mi bude fajn.
    A ako pisala Sun – spravne zameriavanie sa na to, preco nieco chcem.

    Mne pomaha veta, ktoru si hovorim, ked mam konkretny sen: Vyjde mi to vtedy, ak je to to najlepsie pre vsetkych zucastnenych.
    Ak mi potom prichadzaju stale kladky pod nohy, skusim sa zastavit, pustit sa konkretnosti a cakam na novy impulz. Vacsinou prichadza z ineho uhla a otvara mi to novu cestu s este lepsimi bonusmi, o akych som snivala. A vtedy to nie je o obrovskej snahe, ale ide to zrazu lahko, velakrat az prekvapivo.

    A vdacnost mi v tom tiez zohrava velku rolu.

Napísať odpoveď pre Sun Belangelo Zrušiť odpoveď

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: