Najjednoduchší spôsob, ako sa vyhnúť sklamaniam a pocitom neúspechu, je…
Nie, nie je to zníženie svojich štandardov. To je vzdávanie sa.
Nie, nie je to vzdanie sa očakávaní. To je babská povedačka.
A nie, nie je to vzdanie sa všetkých pozemských túžob. To je staré náboženstvo.
Je to nenechať sa vmanévrovať do názoru, že tvoje šťastie závisí od vecí a udalostí v čase a priestore, alebo od toho, čo si iní ľudia myslia, hovoria a robia.
Takže… vpred, cieľ vysoko, očakávaj zázrak a chci všetko, čo si len vieš predstaviť…
Tvoje Univerzum
Pre mňa je citát nesmierne dôležitý. Ukazuje, že niekde po ceste som nechtiac uverila babským povedačkám. 🙂
A vy?
Dnes mi oznamili, ze ma nevybrali na danu poziciu..pohovor predtym bol ciste nahodny, po sto rokoch a na ich podnet…tak som si povedala preco nie. Ved preco nie…A dnes ? Hrca v hrdle ako blazon.. preco nie ja? Lebo, lebo…
Tak som si sadla, zavrela oci a prisla situacia. Ja dievca asi 7-8 rokov. Sobota a pred panelakom sme my deti mali malovat na chodnik…A mna nevybrali…ani jednu cenu som nedostala. Dnes spat v tej situacii pocitila som nevyslovny hnev a zlost. Ze neviem ani kreslit. Tak som hned zrana prepustala tie pocity o seba…zvysok dna uz bol ok…
Pošli tomu dieťaťu porozumenie. V predstave ho objím a ukáž mu, že možno nebolo ocenené za maľovanie na chodník, ale že dokázalo neskôr celkom iné veci a bolo za ne ocenené… Príliš často sa sústreďujeme na to, čo nám v živote nevyšlo (ako aj inak, keď to bolí viac ako tie veci, čo vyšli 😉 ), ale len sa tým programujeme na nové a nové bolestivé zážitky. Nahoď iný uhol pohľadu. Mne koze vzdorovitej 😛 sa osvedčilo „vtedy ste ma nepochválili, a pozrite sa, čo som dnes – napriek vám!“ Ešte zďaleka to nie je ono, pretože tam večne musí byť nejaké „napriek“ (čiže ja verzus zvyšok sveta), ale veď tiež ešte nie som v cieli…
Dieta som rano riadne vymojkala…