Pre mňa je séria Elvíra paralelný vesmír.
Séria Elvíra bola iná ako Voľný pád, veľmi osobná. Sú tu dve paralely s mojím životom - hlavná postava Zuza a jej spackaný život a Elvíra.
Ako človek, ktorý stretol v živote niekoho takého, ako Elvíra, žil s ním, a čím dlhšie s ním žil a spoznával ho, tým viac zisťoval, že ho vlastne vôbec nepozná; obdivujem vašu schopnosť pretaviť zjav takého človeka do slov.
Ja sama mám problém, čo i len sčasti charakterizovať človeka, ktorý sa vlastne charakterizovať nedá, pretože jeho správanie nezapadá do žiadnej "škatuľky" a je vysoko nepravdepodobné u človeka s jeho statusom a v jeho veku. Ale aj preto, že sú "veci", ktoré keď pomenujete, akoby strácajú na sile, význame. U vás nie.
V celom texte badať vašu schopnosť pomenovať nepomenovateľné, sprostredkovať nesprostredkovateľné (osobitne téma zo Zálesnej do Bratislavy veľmi rezonovala, je to krásne a výstižne podaná alegória, jedna z tém, ktorú často s mojou Elvírou riešime a ktorej som lepšie porozumela aj vďaka tejto alegórii).
Podobne ako Zuzafristakova, som v "neriešiteľnej" životnej situácii, ubitá ako pes, prišla k "Elvíre" (akurát táto je mužského pohlavia 😉), a tiež ma dotyčný veľmi podobne "učil" a začali sa diať "divy". Mala som zimomriavky, jednak z mne dôverne známych stavov, aké zažívala Zuza, v ktorých som sa veľakrát našla, ale najmä zo situácií a dialógov s Elvírou, takmer úplne identických s tými, aké som zažila aj ja s týmto dotyčným, koľko spoločných myšlienok s ním, najmä Elvíry ale aj Zuzy. Vymenovanie všetkého, čo je až k neuvereniu podobné, by zabralo veľmi veľa miesta, a moja recenzia je už tak dosť dlhá, takže to som vypustila.
Táto séria ovplyvnila aj moje zmýšľanie o dotyčnom a vzťahu s ním, napr. som bola frustrovaná z obrovského vekového rozdielu medzi nami, vďaka ktorému je prakticky nemožné pre nás sa začleniť do spoločnosti. Oči sa mi otvorili až pri Elvírinej vete : stará múdra bosorka musí byť najprv stará. Nuž, za "divy" sa platí, a v tomto prípade vekom. Vždy lepšie, ako dušou😁.
Samozrejme, okrem "ezoteriky v praxi" je to aj hodnotné literárne dielo, napínavé, veľmi dobre vykreslenie prostredia aj psychiky postáv a opäť aj návykovosť, t.j. nemožnosť sa od knihy odtrhnúť, ak sa čo i len trochu dá čítať.
Ten dotyčný človek, ktorého prirovnávam ku Elvíre, je zrakovo postihnutý a veľmi by uvítal formu audiokníh (ja by som sa zase potešila klasickej papierovej). Alebo mu celú sériu jednoducho prečítam, lebo je už veľmi zvedavý😁
Ďakujem Helar, séria Elvíra je majstrovské dielo "praktickej ezoteriky" a som nesmierne rada, že som mala možnosť ju prečítať. Verím, že vaša tvorba bude mať pokračovanie (uskromnila som sa, nemusí mať ani vydavateľa, to pokračovanie stačí 😉).
Dnes mi oznamili, ze ma nevybrali na danu poziciu..pohovor predtym bol ciste nahodny, po sto rokoch a na ich podnet…tak som si povedala preco nie. Ved preco nie…A dnes ? Hrca v hrdle ako blazon.. preco nie ja? Lebo, lebo…
Tak som si sadla, zavrela oci a prisla situacia. Ja dievca asi 7-8 rokov. Sobota a pred panelakom sme my deti mali malovat na chodnik…A mna nevybrali…ani jednu cenu som nedostala. Dnes spat v tej situacii pocitila som nevyslovny hnev a zlost. Ze neviem ani kreslit. Tak som hned zrana prepustala tie pocity o seba…zvysok dna uz bol ok…
Pošli tomu dieťaťu porozumenie. V predstave ho objím a ukáž mu, že možno nebolo ocenené za maľovanie na chodník, ale že dokázalo neskôr celkom iné veci a bolo za ne ocenené… Príliš často sa sústreďujeme na to, čo nám v živote nevyšlo (ako aj inak, keď to bolí viac ako tie veci, čo vyšli 😉 ), ale len sa tým programujeme na nové a nové bolestivé zážitky. Nahoď iný uhol pohľadu. Mne koze vzdorovitej 😛 sa osvedčilo „vtedy ste ma nepochválili, a pozrite sa, čo som dnes – napriek vám!“ Ešte zďaleka to nie je ono, pretože tam večne musí byť nejaké „napriek“ (čiže ja verzus zvyšok sveta), ale veď tiež ešte nie som v cieli…
Dieta som rano riadne vymojkala…