Niektoré texty a cvičenia sa do knižky-projektu Ako si zhmotniť sen nedostali – hlavne preto, že som sa ju snažila udržať „štíhlu“. (Štíhly hroch. To je ono! 😉 ). Toto je prvý z nich.
„Nie ste na tejto planéte, aby ste boli malí. Ste tu preto, že máte istý talent, istý dar, istú zručnosť. Najprv potrebujete objaviť tento talent, dar či zručnosť, a potom potrebujete zistiť, ako to premeniť na príjem. A potom potrebujete sebadôveru, ambíciu a vnútorné nastavenie, aby ste verili v seba, ako idete za svojím.“ – Marisa Peer
Čo je váš jedinečný dar?
Ľudia hovoria „neviem“ alebo „nemám nijaký“. Ale každý jeden človek má nejakú zručnosť – nejaký dar, ktorý je vlastný len jemu a robí ho unikátnym. Ak neviete, čo je tá vaša unikátna zručnosť, tu je malý ťahák:
To, na čo máte špeciálne nadanie a čo by malo byť vaše poslanie, sa skrýva priamo za tým, čo ste robili radi vo veku 7 – 14 rokov.
Keď si toto uvedomíte, pochopíte aj, že máte svetu čo ponúknuť. Príroda je vysoko účelná a ak dá niečomu šancu existovať, tak to vie nejakým spôsobom použiť – alebo to zruší. A keďže vás doteraz „nezrušila“ 😉 , tak to, čo viete ponúknuť, má pre tento svet hodnotu – a tak môžete za to aj pýtať protihodnotu.
Takže sa pýtajte, čo je ten váš špeciálny dar. Vaša myseľ je tu na to, aby odpovedala na otázky. Čím správnejšie otázky si položíte, tým rýchlejšie dostanete odpoveď. Teda pozor na to, čo za otázku si kladiete! Ak sa začnete pýtať „neviem, čo mám robiť, neviem, čo je môj dar“, začne vaša myseľ rotovať okolo nevedenia. Ale keď sa spýtate „čo by som mohol robiť také, že by mi ľudia za to chceli platiť?“, dostáva vaša myseľ nasmerovanie. (V knižke-projekte tomu hovoríme „superotázky“.)
Malá sonda do ľudskej psychiky: Všetko, po čom túžite, chcete mať kvôli tomu, že sa potom cítite dobre. Veci nekupujeme v prvom rade preto, že sú užitočné! Ak ich aj potrebujeme a máme vedľa seba niekoľko modelov – čo myslíte, po ktorom siahnete? Po tom najlacnejšom? Po tom najdrahšom? Po tom „optimálnom“?
Ak čakáte teraz „vylúštenie kvízu“ a jedinú správnu odpoveď, dočkali ste sa – siahnete po tom, čo vo vás vyvolá najlepší pocit. Ak idete po značkách, kúpite to najznačkovejšie a budete sa tešiť zo značky. Ak máte hlboko do vrecka, kúpite to najlacnejšie a budete sa tešiť, ako ste ušetrili. A ak idete po účelnosti, kúpite optimálnu vec a budete sa chichúňať do pästičky, ako vás nedostali ani tí „drahí“, ani tí „lacní“, pretože vy najlepšie viete, čo potrebujete. 🙂
Takže vychádzajte z toho, že nejaký talent máte, inak by ste tu neboli. Sami potrebujete rozhodnúť, ktorý to bude pre vás… ale rozhodne to bude niečo, čo vám v detstve dávalo pocit spokojnosti a hodnoty.
Ako by ste ho mohli teraz premeniť na peniaze? Ako by váš talent mohol pomôcť ľuďom cítiť sa dobre?
Tak sa zamyslite: Čo by ste mohli produkovať, vynájsť alebo ponúkať, čo by iní ľudia chceli? Napríklad kedysi by sme neboli ani pomysleli míňať peniaze na kávu, keď si vieme urobiť kávu doma a vziať do termosky – ale dnes si ju kupujeme, pretože v nás vyvoláva pocit pohody. Míňame peniaze na fitnessko, keď by sme mohli behať hore-dole po parku.
Cvičenie: Čo je váš „nosič hodnoty“ pre iných?
Položte si otázku:
Čo som robil rád vo veku 7 – 14 rokov?
…………………………………………………………………..
…………………………………………………………………..
…………………………………………………………………..
Ak chcete, podeľte sa s ostatnými v komentároch.
Cvičenie podľa Marisy Peerovej.
To, čo ste robili v tomto veku, je kľúčom k vašim unikátnym schopnostiam, vášmu talentu, k tomu, čo môžete ponúknuť. Možno ste kedysi milovali puzzle a dnes z vás môže byť šikovný stratég. Možno ste šili bábikám šaty a dnes by ste mohli navrhovať šaty pre iných. Ja som mala dve také veci: vymýšľala som si príbehy a učila som sa rýchlejšie ako ostatní a potom som ich to učila. Možno ste sa radi rozprávali s inými. Možno ste radi varili. Čokoľvek to je, musí vám to dávať pôžitok a potom potrebujete nájsť spôsob, ako to robiť pre iných za úplatu.
Ak si nespomínate, len sa pýtajte a vaša myseľ príde s nejakou odpoveďou.
Ja sa vidím ako sa hrám s bratmi,po čase som si našla dobrú kamošku, s ktorou sme šili bábikam,stavali papierové domčeky atď.Hneď na to prišla kuca paca vo forme hádok rodičov,rozvod s hádkami trval 7rokov,na to odsťahovanie s dvoma súrodencami do dvojizbáka s veľkého štvorizbového bytu.Prišla som o kamošku, otca i izbu.Ešte i teraz mám okno na niektoré roky.Takže možno nejaké hypno?Čo by mi vrátilo pár spomienok?Priznám sa že neviem.
Spomeň si na to obdobie, kedy sa svet okolo teba rúcal… Čo si vtedy robila? Ako si reagovala? Ako reagovali tvoji súrodenci? Kde si ty bola oporou pre iných a kedy boli iní oporou pre teba? Skús vybrať z tej negativity nejaké pozitívne momenty a pozri sa na ne.. Nie „čo mi vtedy robil svet“, ale „čo som vtedy robila ja svetu“. 🙂
Hádala som sa s mamou,zastávala som si otca.Nuž ma odčlenila z rodiny,uzavrela dom sa do seba a stratila sa v knihách dobrodružných verneovky,príbehy museli byť ďaleké,chcela som asi utiecť.Mladší brat sa stal miláčikom maminy,takže ak som dačo chcela od mami tak len cez neho.Najmladší zas tak trpel ,že chodil ku psychologovi pre záchvaty zúrivosti.V tej dobe sme každý žil akoby sám pre seba.Boli radi ak sa mama vršila na mne,lebo potom ích obišla.Asi 10 r dozadu sme sa dali ako súrodenci dokopy a navzájom si odpustili.
Hľadám pozitíva,mala som chuť umrieť,ale po čase som si povedala že zabojujem a budem žiť.Moje pozitívum je že som sa rozhodla žiť.
Práve som zistila že som sa dala do role obete,a tak dlho, že som potom ani inak nevedela.Nedala som svetu vtedy nič,len som trpela.Brala som to ako svoje sväté poslanie.
Ešte raz: čo pozitívne by si vedela povedať o sebe v tomto období? POZITÍVNE. Bez nariekania. Fakty sú fakty, tie nezmeníš. Ale ako si ich odinterpretuješ, to máš pod plnou kontrolou. Ako by toto obdobie vyzeralo, keby si sa rozhodla preinterpretovať ho na pozitívne? Skús. Kopni Obeť do zadku, vži sa do Bojovníka/Vzdorovateľa, ktorý to dal (predsa si tu, nie?) a hovor jeho ústami.
Ak sa nebudeš chytať, pomôžeme. 🙂
Keď ja sa v tej dobe stále vidím ,ako slabá sebecká obeť.Ľutovala som sa ,a očakávala od okolia pochopenie aké som chúďatko.
Veľmi ťažko hľadám niečo pozitívne.Skúsim.
Žijem
V tej dobe som snívala pri knihách,a to mi pomohlo niektoré sny aj splniť.
Viem sa vcítiť do druhého,čo ma niekedy oslabuje ,ale viem to meniť na dobré veci.
Viem odpúšťať.
Prestala som sa báť dogmy kresťanského boha.Vymanila som sa z náboženstva ,ktoré bolo u nás na Orave silné.
Ešte popremýšľam počas dňa.
Ďakujem za pozitívny pohľad na vec.
Dobrý večer,
Každý deň som prejavovala svoje názory.
Zdokonalila som sa vo vizualizácií,vtedy som to volala fantázia.
Naučila som sa trpezlivosti,oddolnosti.
Priznám sa že to je asi tak všetko,neviem sa moc pozerať s nadhľadom na svoje obdobie v tých rokoch.Asi potrebujem pomoc.Ďakujem
Čo si s tou vizualizáciou/fantáziou robila?
Čo z tohto sa týkalo aj iných ľudí (tvojho okolia)?
Písala si, že si snívala pri knihách a to ti pomohlo niektoré sny splniť. Ako to vyzeralo? Čo si pri tom robila?
Písala si, že sa vieš vcítiť do toho druhého. Ako to vyzerá? Na čo to používaš? Čo z toho má ten druhý?
Ako sa prejavujú tvoja trpezlivosť a odolnosť? Kedy sa prejavujú? Čo ti pomáhajú dosahovať?
Fantázia mi pomáhala žiť veselšie,tešiť sa, že sa raz splní môj sen.Ľahšie som zaspávala,ráno som sa tešila čo nového sa stane.
Vstávala som o hodinu skôr do školy,sedela pri okne s raňajkami a snívala s otvorenými očami.Večer keď všetci spali tak zas s lampičkou pod perinou s knihou v ruke.Alebo tichúčko zapnnuté rádio a počúvala jemné melódie,, kým som nezaspala.Naj, naj… saxofón,ten ma upokojoval.
Bohužiaľ väčšinou som manipulovala s ľuďmi,to vcítenie som zneužívala na svoj prospech.Naučila som sa hovoriť čo ľudia chcú počuť,vykonala úkony bez svojho názoru,vedela som že keď budem skromnučka tichučka ,tak niečo dosiahnem.Prestanú ma biť,kričať na mňa,začnu ma chváliť.Na chvíľu áno ,ale stratila som samú seba na veľmi dlho.
Okolie malo tichú pokojnú osobu, ktorá raz bude dobrým zamestnancom v tomto systéme.
Odolnosť prekonávať prekonávať každodenné veci,proste treba niečo urobiť tak urobim nepremýšľam prečo ja ,prečo nie niekto iný, len to strácam pri veľkých projektoch.Tak isto trpezlivosť,pri menších krokoch to viem ale dosiahnuť jednu veľkú vec tak zlyhávam.
Keď to teraz čítam po sebe spätne,tak si uvedomujem ako som samu seba potlačila, len aby som prežila v tom svete.
Takže prežiť už viem,teraz chcem žiť skutočne celá,chcem späť každý svoj kúsok seba.
🙂 Presne! A teraz: aby si mala pocit, že skutočne celá, každý kúsok z teba, žije, tak ako by sa to malo prejavovať navonok? Čomu by si sa venovala, čo by si robila, čím by si sa vytešovala?
Vlastne som práve prišla na svoju veľkú víziu.A to len vďaka tvojím otázkam.
Mám nad čím dumať.
Teší ma to,aj moje brucho je spokojné.
Mily, diky za uprimnost to pomenovat, ist do hlbky a napisat to.
Ja som sa v tom, co si pisala, tiez nasla – a spolu s otazkami s tym viem teraz pracovat.
Maľovať maľovať maľovať.Už viem kde sa to stratilo ,v ktorejsi triede na základke mi mama zrušila krúžok maľovania.Na čarbanice nemâme peniaze.
Moja kreativita zmizla a nastupil rozum ,rýchlo sa vyučiť a zarábať.
Odvtedy neviem namaľovať nič,ani iné techniky ,len na internete obdivujem .Kamarátku maliarku celé hodiny pozorujem ako maľuje,upokojuje ma to .Viackrát ma chcela učiť,ale ja som nenašla odvahu.Snáď teraz to pôjde.
Zlá odpoveď… 1. Nie „snáď to pôjde“, to znie neosobne, ako keby to mal pod kontrolou niekto „tam vonku“, mimo teba… Figu. Jediný, kto to má pod kontrolou, si ty. Buď budeš maľovať – alebo nebudeš. Ale ak to chceš, tak už sa potrebuješ v tom vidieť: ako maľuješ, kde maľuješ, čo maľuješ, ako sa pri tom cítiš, ako to sprístupňuješ ostatným… či ti to privyrába na maslíčko na chlebík… 2. Ako z toho, že ty si budeš maľovať, môžu profitovať tí ostatní? Tvoja rodina? Cudzí ľudia? Keď si toto dokážeme vykresliť, stáva sa naša motivácia nezničiteľnou. 🙂 Deti: „mama bude spokojná a bude mať vždy dobrú náladu a bude s nami robiť veci, ktoré bavia nás aj ju“. Napríklad. Iní ľudia? Aký pocit im ideš sprostredkovať? Kedy budú tvoje obrázky používať?
A ešte jeden citát mi napadá pri tomto – je z čínskej detektívky (Robert van Gulik). Nejakú babu zabili tesne predtým, než sa jej naplnil jej veľký sen. A Sudca Ti hovorí: Zomrela šťastná, pretože si myslela, že sa jej naplnil sen. Ale ona vlastne zomrela už dávno predtým, pretože jej zostal len tento jediný sen a človek potrebuje hodne snov, aby ho udržali nažive… Takže treba viac snov. Tento vyzerá ako vynikajúci štart do odvážneho snívania, ale nezastav svoju „veľkú víziu“ už na ňom. Snívaj vo veľkom. 🙂
V meste kde bývam, bol kedysi dávno krásny obchodík,Art dielo.Predávali tam svoje veci umelci.Potešili kupujúcich,aj okolo idúcich.
Pri tvojom poslednom komentári sa mi vynorila spomienka a nápad ,mať budovu na dielničky tvorenie pre verejnosť ,deti dospelí,miestnosť na predaj diel,vypiť si kávu dobrý čaj,vypočuť zaujímavú prednášku,či peknú hudbu.
Krásne.
…a vies, ze nieco take uz dlho hladam?
Raz som v takom bola. Atelier jednej maliarky, ktora tam za poplatok pustala ludi malovat. Bol krasne zensky zariadeny, mala kavu, krasny vyhlad a knihy o poezii. K dispozicii platna, stetce a farby od vymyslu sveta. Nepotrebovala som nic, len dostavit sa.
Tvoj sen ma uz teraz tesi. Napis adresu, az to bude. 😉
Jéééééjda hneď to vykričím do celého sveta.Aj to sa tu účím.Sama sebe sa čudujem,koľko tu napíšem o sebe.Pomáhate mi otvoriť sa.Ak Vám to niektorým pomáha pri vašich otázkach,tak to príjmite .