Myslenie je ťažké, preto väčšina ľudí len posudzuje a odsudzuje.
Pozrite sa na svoj život. Kde sa pristihujete pri posudzovaní a odsudzovaní (ľudí, prostredia, politikov, zdravotného systému, miestnej hromadnej dopravy,… 😛 )?
Čo za tým posudzovaním stojí- aké presvedčenie alebo potreba?
Budem rada, ak sa rozdiskutujete, pretože toto je príležitosť, kedy sa boria samonastolené obmedzenia. 🙂
Kritizujem politikov, že nám zvýšili odvody a totálne serú na drobných živnostníkov.
Strašne ma vytáča moja utaráná kolegyňa, ktorej sa pusa celý deň nezavrie a môj muž so svojími pridrbanymi ponižujúcimi poznámkami, ktoré ani nie sú vtipné, nech sa aspoň zasmejem.
Skvelá otázka, dostala ma presne do tej emočnej nálady, v akej som, keď sa tieto veci dejú. Neuveriteľná zlosť 😬😬😬
Tá zlosť je vybudená niečím. Ktorá tvoja predstava/presvedčenie/hodnota je urážaná, či narušovaná že to v tebe vzbudzuje zlosť? Dokonca „neuveriteľnú“? (To slovo môže byť dôležité. Napríklad môže znamenať, že sa zdráhaš niečomu uveriť.)
Moje presvedčenie je, že som harmonický človek a zlosť do môjho života nepatrí. Od malička mám tento program od rodičov, že prejavovať hnev sa nepatrí a treba byť ticho. Tak som to riešila nerozprávaním a tichou domácnosťou, kým to neodznelo. A tak dokola.
Takže sa správaš podľa programu, ktorému si nikdy neuverila a si voči nemu kritická. Ty máš byť ohľaduplná, ale na teba nikto ohľad neberie. Ty si bola vychovaná istým spôsobom a všetko, čo by ti ukazovalo, že ten spôsob je nie až tak vhodný, v tebe môže burcovať zúrivosť, lebo to napadá základy tvojho svetonázoru (=samonastoleného obmedzenia).
Pusti ten svetonázor k vode. Nahraď ho „aj to som ja – a čo?“ Buď harmonická v tom, že si dovolíš prejaviť zo seba všetko a nič nebudeš potláčať. 🙂 Potom by ťa mohlo všeličo prestať vytáčať.
Inak: byť ticho znamená len potláčať emócie – a to obvykle vedie k chorobám. To nepotrebuješ.
4x som posudila, 4x som mala ihned koliziu s autom. Odvtedy si davam pozor. A hladam preco ma irituje spravanie druhej strany. A lahsie sa mi zije..
jak píše Jana výše, taky jsem v poslední době lála politikům Babišovi a jeho grupě za jejich estébácké posuzování a odsuzování vůči živnostníkům. Nejvíc mě štvala ta jejich KONTROLA, no i já mívám takové mentální kontrolní návaly. Sranda je, že tohle jsem o sobě při běhu prvního RPS neviděla. A další věc co mi lezla na nervy, byl všudypřítomný strach a debaty o obavách na téma koronaviru, tam jsem si zas kladla otázku proč si všímám zrovna toho, když se lidi baví i o jiných věcech. S tímto tématem pracuji v rámci úvodních článků RPS…..
Pomenovala si to úplne presne, ďakujem. To poznanie je pre mňa veľkou úľavou.