Rada by som sa s Vami podelila o svoje dojmy z prvých dvoch dielov
série Voľný pád. Ďakujem Vám, že ste ich napísali, a Univerzu, že ma k nim nasmeroval.
Svojím spôsobom akoby mi pomohli upratať si v hlave rôzne informácie a
vedomosti, ktoré už pár rokov (nie zase tak veľa) zbieram, rozoberám,
skladám.. a snažím sa ich nejako zapracovať do svojho života,
postojov, názorov... Osobne mám ten problém, že všetko pitvám úplne
dopodrobna, potom sa v tom občas stratím a neviem, ako z toho celého
von. Prvá kniha pre mňa prestala byť iba čítaním niekde okolo strany
96, kde som si uvedomila, že prestávam čítať a začínam sa "učiť". Spomínaný
"poriadok v hlave" prináša praktické využívanie určitých princípov v
bežnom živote v situáciách podobných tým v knihe. Veľa vecí mi akosi
zapadlo do seba, v hlave mi to cvaklo a teória sa mení na prax. Veľmi
to v tomto období potrebujem, lebo niekedy mávam pocit pripomínajúci
názov Baričákovej knihy Minútu pred zbláznením :-)). Sekundu pred
zbláznením som sa rozhodla konečne si objednať Vaše knihy, po ktorých
som už dlhšiu dobu poškuľovala.. a urobila som veľmi dobre.
Píšem, lebo som to sľúbila, ale najmä preto, lebo to tak cítim. Ešte
som pod vplyvom poslednej kapitolky Nezastaneš na polceste. Pre mňa
veľmi sugestívny opis čohosi, čo živí nepoznajú a iba sa dohadujú..
akoby som tam bola, akoby som to ja sedela v tom člnku a s ľahkosťou
trpezlivo, bez zvedavosti čakala, aké to bude prepadnúť sa vodopádom..
Mágia tej chvíle a takéhoto záveru príbehu (nech už je konečný alebo
nie) ma fakt dostala.
Kritizujem politikov, že nám zvýšili odvody a totálne serú na drobných živnostníkov.
Strašne ma vytáča moja utaráná kolegyňa, ktorej sa pusa celý deň nezavrie a môj muž so svojími pridrbanymi ponižujúcimi poznámkami, ktoré ani nie sú vtipné, nech sa aspoň zasmejem.
Skvelá otázka, dostala ma presne do tej emočnej nálady, v akej som, keď sa tieto veci dejú. Neuveriteľná zlosť 😬😬😬
Tá zlosť je vybudená niečím. Ktorá tvoja predstava/presvedčenie/hodnota je urážaná, či narušovaná že to v tebe vzbudzuje zlosť? Dokonca „neuveriteľnú“? (To slovo môže byť dôležité. Napríklad môže znamenať, že sa zdráhaš niečomu uveriť.)
Moje presvedčenie je, že som harmonický človek a zlosť do môjho života nepatrí. Od malička mám tento program od rodičov, že prejavovať hnev sa nepatrí a treba byť ticho. Tak som to riešila nerozprávaním a tichou domácnosťou, kým to neodznelo. A tak dokola.
Takže sa správaš podľa programu, ktorému si nikdy neuverila a si voči nemu kritická. Ty máš byť ohľaduplná, ale na teba nikto ohľad neberie. Ty si bola vychovaná istým spôsobom a všetko, čo by ti ukazovalo, že ten spôsob je nie až tak vhodný, v tebe môže burcovať zúrivosť, lebo to napadá základy tvojho svetonázoru (=samonastoleného obmedzenia).
Pusti ten svetonázor k vode. Nahraď ho „aj to som ja – a čo?“ Buď harmonická v tom, že si dovolíš prejaviť zo seba všetko a nič nebudeš potláčať. 🙂 Potom by ťa mohlo všeličo prestať vytáčať.
Inak: byť ticho znamená len potláčať emócie – a to obvykle vedie k chorobám. To nepotrebuješ.
4x som posudila, 4x som mala ihned koliziu s autom. Odvtedy si davam pozor. A hladam preco ma irituje spravanie druhej strany. A lahsie sa mi zije..
jak píše Jana výše, taky jsem v poslední době lála politikům Babišovi a jeho grupě za jejich estébácké posuzování a odsuzování vůči živnostníkům. Nejvíc mě štvala ta jejich KONTROLA, no i já mívám takové mentální kontrolní návaly. Sranda je, že tohle jsem o sobě při běhu prvního RPS neviděla. A další věc co mi lezla na nervy, byl všudypřítomný strach a debaty o obavách na téma koronaviru, tam jsem si zas kladla otázku proč si všímám zrovna toho, když se lidi baví i o jiných věcech. S tímto tématem pracuji v rámci úvodních článků RPS…..
Pomenovala si to úplne presne, ďakujem. To poznanie je pre mňa veľkou úľavou.