Pre mňa je séria Elvíra paralelný vesmír.
Séria Elvíra bola iná ako Voľný pád, veľmi osobná. Sú tu dve paralely s mojím životom - hlavná postava Zuza a jej spackaný život a Elvíra.
Ako človek, ktorý stretol v živote niekoho takého, ako Elvíra, žil s ním, a čím dlhšie s ním žil a spoznával ho, tým viac zisťoval, že ho vlastne vôbec nepozná; obdivujem vašu schopnosť pretaviť zjav takého človeka do slov.
Ja sama mám problém, čo i len sčasti charakterizovať človeka, ktorý sa vlastne charakterizovať nedá, pretože jeho správanie nezapadá do žiadnej "škatuľky" a je vysoko nepravdepodobné u človeka s jeho statusom a v jeho veku. Ale aj preto, že sú "veci", ktoré keď pomenujete, akoby strácajú na sile, význame. U vás nie.
V celom texte badať vašu schopnosť pomenovať nepomenovateľné, sprostredkovať nesprostredkovateľné (osobitne téma zo Zálesnej do Bratislavy veľmi rezonovala, je to krásne a výstižne podaná alegória, jedna z tém, ktorú často s mojou Elvírou riešime a ktorej som lepšie porozumela aj vďaka tejto alegórii).
Podobne ako Zuzafristakova, som v "neriešiteľnej" životnej situácii, ubitá ako pes, prišla k "Elvíre" (akurát táto je mužského pohlavia 😉), a tiež ma dotyčný veľmi podobne "učil" a začali sa diať "divy". Mala som zimomriavky, jednak z mne dôverne známych stavov, aké zažívala Zuza, v ktorých som sa veľakrát našla, ale najmä zo situácií a dialógov s Elvírou, takmer úplne identických s tými, aké som zažila aj ja s týmto dotyčným, koľko spoločných myšlienok s ním, najmä Elvíry ale aj Zuzy. Vymenovanie všetkého, čo je až k neuvereniu podobné, by zabralo veľmi veľa miesta, a moja recenzia je už tak dosť dlhá, takže to som vypustila.
Táto séria ovplyvnila aj moje zmýšľanie o dotyčnom a vzťahu s ním, napr. som bola frustrovaná z obrovského vekového rozdielu medzi nami, vďaka ktorému je prakticky nemožné pre nás sa začleniť do spoločnosti. Oči sa mi otvorili až pri Elvírinej vete : stará múdra bosorka musí byť najprv stará. Nuž, za "divy" sa platí, a v tomto prípade vekom. Vždy lepšie, ako dušou😁.
Samozrejme, okrem "ezoteriky v praxi" je to aj hodnotné literárne dielo, napínavé, veľmi dobre vykreslenie prostredia aj psychiky postáv a opäť aj návykovosť, t.j. nemožnosť sa od knihy odtrhnúť, ak sa čo i len trochu dá čítať.
Ten dotyčný človek, ktorého prirovnávam ku Elvíre, je zrakovo postihnutý a veľmi by uvítal formu audiokníh (ja by som sa zase potešila klasickej papierovej). Alebo mu celú sériu jednoducho prečítam, lebo je už veľmi zvedavý😁
Ďakujem Helar, séria Elvíra je majstrovské dielo "praktickej ezoteriky" a som nesmierne rada, že som mala možnosť ju prečítať. Verím, že vaša tvorba bude mať pokračovanie (uskromnila som sa, nemusí mať ani vydavateľa, to pokračovanie stačí 😉).
Myslenie je ťažké, preto väčšina ľudí len posudzuje a odsudzuje.
Kritizujem politikov, že nám zvýšili odvody a totálne serú na drobných živnostníkov.
Strašne ma vytáča moja utaráná kolegyňa, ktorej sa pusa celý deň nezavrie a môj muž so svojími pridrbanymi ponižujúcimi poznámkami, ktoré ani nie sú vtipné, nech sa aspoň zasmejem.
Skvelá otázka, dostala ma presne do tej emočnej nálady, v akej som, keď sa tieto veci dejú. Neuveriteľná zlosť 😬😬😬
Tá zlosť je vybudená niečím. Ktorá tvoja predstava/presvedčenie/hodnota je urážaná, či narušovaná že to v tebe vzbudzuje zlosť? Dokonca „neuveriteľnú“? (To slovo môže byť dôležité. Napríklad môže znamenať, že sa zdráhaš niečomu uveriť.)
Moje presvedčenie je, že som harmonický človek a zlosť do môjho života nepatrí. Od malička mám tento program od rodičov, že prejavovať hnev sa nepatrí a treba byť ticho. Tak som to riešila nerozprávaním a tichou domácnosťou, kým to neodznelo. A tak dokola.
Takže sa správaš podľa programu, ktorému si nikdy neuverila a si voči nemu kritická. Ty máš byť ohľaduplná, ale na teba nikto ohľad neberie. Ty si bola vychovaná istým spôsobom a všetko, čo by ti ukazovalo, že ten spôsob je nie až tak vhodný, v tebe môže burcovať zúrivosť, lebo to napadá základy tvojho svetonázoru (=samonastoleného obmedzenia).
Pusti ten svetonázor k vode. Nahraď ho „aj to som ja – a čo?“ Buď harmonická v tom, že si dovolíš prejaviť zo seba všetko a nič nebudeš potláčať. 🙂 Potom by ťa mohlo všeličo prestať vytáčať.
Inak: byť ticho znamená len potláčať emócie – a to obvykle vedie k chorobám. To nepotrebuješ.
4x som posudila, 4x som mala ihned koliziu s autom. Odvtedy si davam pozor. A hladam preco ma irituje spravanie druhej strany. A lahsie sa mi zije..
jak píše Jana výše, taky jsem v poslední době lála politikům Babišovi a jeho grupě za jejich estébácké posuzování a odsuzování vůči živnostníkům. Nejvíc mě štvala ta jejich KONTROLA, no i já mívám takové mentální kontrolní návaly. Sranda je, že tohle jsem o sobě při běhu prvního RPS neviděla. A další věc co mi lezla na nervy, byl všudypřítomný strach a debaty o obavách na téma koronaviru, tam jsem si zas kladla otázku proč si všímám zrovna toho, když se lidi baví i o jiných věcech. S tímto tématem pracuji v rámci úvodních článků RPS…..
Pomenovala si to úplne presne, ďakujem. To poznanie je pre mňa veľkou úľavou.