Rada by som sa s Vami podelila o svoje dojmy z prvých dvoch dielov
série Voľný pád. Ďakujem Vám, že ste ich napísali, a Univerzu, že ma k nim nasmeroval.
Svojím spôsobom akoby mi pomohli upratať si v hlave rôzne informácie a
vedomosti, ktoré už pár rokov (nie zase tak veľa) zbieram, rozoberám,
skladám.. a snažím sa ich nejako zapracovať do svojho života,
postojov, názorov... Osobne mám ten problém, že všetko pitvám úplne
dopodrobna, potom sa v tom občas stratím a neviem, ako z toho celého
von. Prvá kniha pre mňa prestala byť iba čítaním niekde okolo strany
96, kde som si uvedomila, že prestávam čítať a začínam sa "učiť". Spomínaný
"poriadok v hlave" prináša praktické využívanie určitých princípov v
bežnom živote v situáciách podobných tým v knihe. Veľa vecí mi akosi
zapadlo do seba, v hlave mi to cvaklo a teória sa mení na prax. Veľmi
to v tomto období potrebujem, lebo niekedy mávam pocit pripomínajúci
názov Baričákovej knihy Minútu pred zbláznením :-)). Sekundu pred
zbláznením som sa rozhodla konečne si objednať Vaše knihy, po ktorých
som už dlhšiu dobu poškuľovala.. a urobila som veľmi dobre.
Píšem, lebo som to sľúbila, ale najmä preto, lebo to tak cítim. Ešte
som pod vplyvom poslednej kapitolky Nezastaneš na polceste. Pre mňa
veľmi sugestívny opis čohosi, čo živí nepoznajú a iba sa dohadujú..
akoby som tam bola, akoby som to ja sedela v tom člnku a s ľahkosťou
trpezlivo, bez zvedavosti čakala, aké to bude prepadnúť sa vodopádom..
Mágia tej chvíle a takéhoto záveru príbehu (nech už je konečný alebo
nie) ma fakt dostala.
Aj toto prejde.
Prisla mi reakcia na tieto slova „nebude to trvat naveky..“ v pripade, ze je to pre sled dobrych dni, citim ze mi ramena poklesli pri citani tych 4 slov. Ak to citam pre sled prikori, nic mi tieto slova nerobia, skor citim, ze ja viem ze to vladnem…znamena, ze som viac kamoska s prikoriami a neista, ked prechadzam dobrym obdobim akoby po spickach a uz len cakam odkial co na mna vyleti ?
🙂 Znamená to, že si z môjho kúta reality, kde dobré trvá krátko a zlého sa kotí viac, než jeden dokáže uniesť.
Pustila som sa s tým niečo robiť a už mesiac frčím na raňajšej a večernej meditácii, kde sa sústreďujem na vďačnosť. Vďačnosť za to, čo mám. Práve teraz. Práve teraz je všetko znesiteľné, hoci ma máta, čo bude zajtra, a ešte stále pením nad tým, čo bolo pred 5 minútami – ale teraz nie je pred 5 minútami ani o 5 minút, teraz je teraz a kým nevreštím od bolesti, je to ešte stále výhra. 🙂 (Boli už aj také časy. Vtedy som zistila, že bolesť chodí vo vlnách, a kým vlna neprišla, vytešovala som sa z toho, že tu nie je – a keď prišla, pripomínala som si, že zasa poľaví. Tomu sa povie „múdrosť požehnaných“ 😉 .)
Akosi nič nestíham, ale len čo bude viac voľného času, urobím vlastnú verziu takejto meditky, lebo nás tu zjavne stepuje pred dverami Raja viac. 😉
Rajská meditka. To znie dobre…
Aj mne znie taka meditke vyborne, vopred vdaka.
A tento citat bola ta najlepsia rada do materstva, aku som dostala. Pouzivam hojne, pomaha v oboch pripadoch.