Dobrý večer Sun/Helar, ďakujem za knihu, aj za podpis a venovanie, vážim si to. Kniha je aj pre mňa nádherná. Má všetko, čo má dobrá kniha mať. Súhlasím so všetkými pochvalnými hodnoteniami, ktoré boli o nej povedané a napísané… 🙂 Je tam pekný a zaujímavý príbeh, napätie, humor, neha, láska, múdrosť, zamyslenie, tajomno, nie sú tam žiadne “hluché miesta”, dej je živý a strhujúci…
Neviem, či si môžem dovoliť vysloviť čo mi tam chýba – ale keď nás k tomu vyzývaš …tak – nechýba to tam, ale ja som romantik, tak trochu peknej prírody, slniečka, stromov, kvietkov… možno sa to tam vôbec nehodí, ospravedlňujem sa za trúfalosť – to len ja som asi tak trochu “postihnutá” lesom. Všade mi chýba. 🙂
Si ostrieľaný spisovateľ a kniha vôbec nevyzerá ako prvotina, je skvelá a rada si kúpim aj druhý diel. 🙂 Ešte raz vďaka.
Keď učím študentov, ktorých by som najradšej roztrhala. Keď musím zo seba vysúkať mimoriadnu dávku diplomacie, trpezlivosti a taktu, aby som im nevynadala, akí sú pozastavení alebo naopak oplašení a zrýchlení. A keďže sú to opakované veci, asi už tvoria nejakú zásadnejšiu častku môjho života.
Niekedy sa tak sústredíme na sprostredkovanie témy, že celkom zabúdame na to, že zapamätanie a ochota veci zvládnuť je výsledkom emócie, s ktorou sa daná téma spojí… Ja to mávam tiež – hustím a nič, a potom si spomeniem, že môžem začať rozprávať príbehy – a odrazu to ide, odrazu je záujem i emócia a aspoň aké-také zapamätanie. Ale fakt je, že to stojí hodne sebakontroly. 😛
No oni sa už tú angličtinu cez príbehy učia. Ale aj tak u niektorých ľudí mám dojem, že sú vysoko neskoncentrovaní. Ale super mega veľmi. Skôr mám chuť im napojiť mozog na nejaký prístroj, ktorý vyladí ich pozornosť na max 😀 To ale nemám, tak 4-6krát za týždeň takto v sebe nervačím