Cvičenia

Na čo reagujete premýšľaním o sebe?

()

„Nepremýšľaj o sebe, ale uvedomuj si myšlienky, emócie alebo skutky, čo ťa vedú premýšľať o sebe.“ — Jiddu Krishnamurti

Ak máte čas a chuť, poďme na to… Keď si uvedomíte, na čo reagujete premýšľaním o sebe (a svojej hodnote a postojoch a pravde a krivde a šťastí a smole), hoďte to do komentárov, aby sme si scitlivili aj viacerí vnímanie…

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

4 názory na “Na čo reagujete premýšľaním o sebe?”

  1. Chcela som napisat ‘na momentalny pocit svojej hodnoty’, ale to je uz v otazke, takze nieco mi unika.
    V zmysle: ked viem, ze som hodna, myslim ze reagujem viac premyslanim o situacii nez o sebe. Vice versa, ked mam pocit ze nie som hodna (dost), vtedy premyslam o sebe – predpokladam, ze ako obranu proti zlyhaniu.

    Co mi unika, co v tom este je?

    1. Myslím, že si trafila klinec po hlavičke. Vždy je to o „ja v situácii“. Keď sú situácie známe, to „ja“ už nepotrebujem riešiť, pretože viem, ako vyzerá.

      Ale potom sú tu nové, neznáme situácie – a predpokladám, že v nich vždy prednostne ošetrujeme „ja“ – pocit sebahodnoty. K týmto „novým situáciám“ patria i zmeny, ktoré ja celkom úprimne neznášam – a to ani tie, ktoré sú k lepšiemu. Zmena = nová situácia, nové pravidlá. Budem s tým v pohode?

      Lenže ja by som vzala citát nie teoreticky, ale celkom prakticky – proste začať si robiť snímku, ktoré konkrétne situácie ma vedú k ošetrovaniu „ja“. Pretože tieto situácie sú signál, že sa tam buď v niečom obmedzujeme, alebo že tam máme boľačku, takzvaný „tŕň“.

      Čiže nájdem situácie, kde začínam spochybňovať alebo zveličovať seba, a potom sa do nich pustím a defúzujem ich.

  2. Ktore konkretne situacie – oki, idem sledovat.

    Toto: ‘situacie kde spochybnujem alebo zvelicujem seba’ (doraz na zvelicujem) ma zaujalo. Donedavna som mala slepy bod v tom, ze som nevnimala kde zvelicujem seba ako druhu stranu tej istej mince, nehodnoty.

    Kedysi som to vnimala ako fake it till you make it.
    Dnes tam citim u seba to, ze ked ma berie do grandioznosti, je to vykyv ktory mi nevyhnutne potom presvihne na druhu stranu (nestojim za nic).

    Zistila som, ze mi robi dobre ta stabilita medzitym. Ani grandiozna, ani nestojaca za nic – dost dobra. Akuratna. Tak jak ma byt.

    1. Ona tá grandióznosť je tiež len zastierací manéver pre „nestojím za veľa, takže čím viac sa budem nadúvať, tým menej si trúfnu o mne povedať, že nestojím za veľa“. A potom tomu jedného dňa uveríš (najmä preto, lebo vidíš, ako tí druhí nespochybňujú, a keďže tvoj svet je založený na pochybovaní, tak si začneš myslieť, že možno majú sami niekde „škraloupy“) a už svoj pocit sebahodnoty odvodzuješ len od toho, koľkých ľudí sa ti podarí ako neelegantne zadupať. To „neelegantne“ je ďalší prvok, pretože ak si môžeš dovoliť byť hovado na verejnosti, tak potom si to dal a si nedotknuteľný.

      A teraz k tomu „v strede“ – je to výborné, keď emocionálne lietaš. Ale nesmieš tam zostať príliš dlho, pretože stratíš spojenie sama so sebou. Z vlastnej skúsenosti: aby som emocionálne nelietala, tak som sústavne zužovala svoju zónu komfortu, až som už nakoniec nemala nijaké možnosti konať inak ako obvykle.

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: