Bashar, entita channelovaná Darrylom Ankom, má čosi ako „vzorec šťastného života a vzostupu“ a hovorí mu „nasleduj svoje vzrušenie“.
Vzrušenie (vytrženie) preto, lebo naša duša a ten mimohmotný zvyšok z nás k nám hovorí cez pocity. Keď sme na správnej ceste, keď robíme niečo, čo nám urobí dobre (psychopatov do toho nezahŕňam 😉 ), dostávame sa do stavu, ktorý Mihály Csinkszentmihály kedysi nazval „flow“, tok – čas pre nás ostáva stáť alebo sa výrazne spomaľuje, telo vypína signály ako únava či bolesť a okrem nás a predmetu nášho „vzrušenia“ prestávajú veci existovať.
No a Bashar hovorí, že kedykoľvek sme na pochybnostiach, čo je „správne“, mali by sme sa riadiť týmto signálom našej duše, vzrušením.
A v prípadoch, kedy nás na situácii ale naozaj že nič nevzrušuje, tak sa máme riadiť tou alternatívou, ktorá je najmenej nechutná. 😛
A ako vyzerá Basharov vzorec šťastia a vysokej vibrácie? Je to postupnosť krokov:
- Konaj podľa svojho vzrušenia, svojej náruživosti alebo čohokoľvek, čo ťa v danom okamihu najviac vzrušuje. A rob to v každom okamihu, ak to dokážeš.
- Rob to podľa svojich najlepších schopností (toltékovia tomu hovoria „dávaj svoje najlepšie“ alebo „choď na 100%“). Rob to tak, že už viac či lepšie nedokážeš a nevládzeš.
- Konaj podľa svojho vzrušenia bez jedinej nástojčivosti, predpokladu alebo očakávania toho, aký má byť výsledok. (Toltékovia tomu hovoria „kontrolovaný úlet – možno je to blbosť alebo nepodstatnosť, ale možno presne od tejto nepodstatnosti práve teraz závisí môj život.)
- Vedome zotrvávaj v pozitívnom naladení nezávisle od toho, čo sa udeje. (Tomuto toltékovia hovoria „neber nič osobne„.)
- Sústavne skúmaj svoj systém presvedčení, pretože problémy vznikajú vtedy, kedy sa niečo v nás búri proti tomu, ako sa veci vyvíjajú. Vysaď alebo zruš tie presvedčenia, ktoré ti neslúžia (toltékovia tomu hovoria aj „zastaviť svet“ a najľahšie sa to dosahuje cieleným preprogramovaním vnútorného monológu), a nahraď ich presvedčeniami, ktoré sú viac v zhode s tým, kým uprednostňuješ byť. Napríklad si prestaň hovoriť, že na niečo nemáš, a začni si dokazovať (aj cieleným vyhrabávaním spomienok), že na to predsa len máš, že si dosť dobrý.