„Pozor na to, akých bohov si zvolíš, pretože sa budete vzájomne posilňovať. Ale otvorená koncepcia Všetkého-čo-je, ťa do vysokej miery oslobodí od tvojich vlastných projekcií a umožní ti lepší kontakt s Duchom, ktorý je za realitou, ako ju poznáš.“ — Seth cez Jane Robertsovú
Mám to šťastie, že som ako ateista nebola výchovou naprogramovaná do nejakej spoločensky preferovanej mytológie (a.k.a. vierovyznania 😉 ), takže môj kontakt s tým energetickým zvyškom z nás prebiehal živelne a prirodzene – až do chvíle, kedy mi Gabriel vysvetlil, že je archanjel. Na to prišla moja kríza poznania, ktorá takmer odstavila našu komunikáciu a hodne otriasla mojou dôverou vo vlastné duševné zdravie. Nemalý podiel na tom mala aj skutočnosť, že za Gabrielom vtedy stál niekto, koho nazýval „Otec“ a keď som sa spýtala, kto je ten Otec, tak mi odpovedal „Boh“. A tvrdí to dodnes.
Vtedy som si pomohla barličkou – keďže so mnou hovorilo niečo, v existenciu čoho som už zo zásady neverila, nahradila som si to niečím, v existenciu čoho som síce tiež neverila, ale trochu menej 😛 – mimozemšťanmi. A toho „Boha“ som preklenula opisom výzoru a dlhé roky som mu hovorila „Starý muž“.
Našťastie, v tom čase som sa začala zaujímať o šamanizmus a ten sa bohom a anjelom elegantne vyhýba, takže som sa dokázala v svete anjelov presomrovať cez opisy a stelesnenia. A práve včera som u Alberta Villolda na seminári počula jeden nádherný pohľad: Kým náboženstvá sú vertikálne, hierarchické systémy, kde medzi vami a bohom stojí vždy nejaký „sprostredkovateľ“ (farár, guru), šamanizmus patrí k horizontálnym systémom, kde si spolu s energiou (on tomu hovorí „sila“) sadnete k ohňu a hovoríte priamo z očí do očí. Mne to vtedy pomohlo obísť všetky tie delenia anjelov na takých a hentakých a či smiem hovoriť s anjelom tejto úrovne alebo nie… Ak to ku mne prišlo a chcelo to so mnou hovoriť, pokecali sme si. (Či som aj počúvala, to už je iná pesnička – ešte aj dnes všetko preháňam cez sitko čohosi, čomu Gabriel hovorí „tvoje hodnoty“ a čo je naveky vytetované na mojej neexistujúcej 😉 duši… Ateista forever. 🙂 )
Dodnes teda neviem, čo to je, taký anjel či archanjel či Boh… Aby ma netýrali, dohodli sme sa vtedy na náhradnom názve a začali sme používať „energia“. To mi aj vyhovovalo: všadeprítomné, mocné, neviditeľné, dajú sa s tým robiť príjemné zázraky, ale ak si nedáš pozor, tak ťa to poriadne kopne. A keď ťa to raz kopne, zmení ťa to do konca tvojich dní. 🙂
To je systém viery, ku ktorému si viem nájsť vzťah: neosobný, bez pevnej podoby a len ty rozhoduješ, čím pre teba bude. Máme jedno spoločné – výsledok. A nech sa už dosiahne akokoľvek (niekedy aj bičom po mojom chrbte), ale kým sa dosiahne, budeme na konci všetci spokojní. Takto dokážem pochopiť aj príkoria a podrazy, katastrofy a prejavy nepriazne – pretože nič z toho nie je osobné a nič z toho nie je za dobrý vzťah alebo za zásluhy. Rozhoduje konečný výsledok.