Úvahy

Nesúď iných

5
(4)

“Chybní nie sú ľudia okolo teba; tí nedokážu inak. Chybný si ty, pretože ty vieš inak, ale máš sklon súdiť ich – vo všetkej tichosti. Každý idiot vie súdiť. Ak však ostatných súdiš, získaš z nich len to najhoršie. Ako ľudské bytosti sme všetci väzni a práve to väzenie nás vedie konať tak mizerne. Tvojou výzvou je brať ľudí takých, akí sú! Prenechaj ich sebe.“ — don Juan Matus ústami Carlosa Castanedu

Sociálne prostredie nás odmalička učí porovnávať sa s ostatnými. A od porovnávania je len krôčik k posudzovaniu… Vezmeme si našu predstavu o tom, ako by kto mal vyzerať, správať sa a cítiť sa, a k tej ho prirovnávame. K našej predstave, nie k tej jeho.

Má to dva dopady. Ten prvý spočíva v tom, že sme si vymysleli ideál a teraz ho začíname považovať za realitu. Lenže ideál je len predstava, nie realita… A tak predpokladáme, že iní by mali byť ideálnejší, aby bol náš svet dokonalejší a lepší. Iní by sa mali zmeniť, aby sme sa my cítili lepšie.

Lenže vezmite si seba ako príklad. Zobudili ste sa už do nového dňa a zaumienili ste si „dnes sa budem správať ako idiot“? Asi nie… Išli ste plní dobrých predsavzatí, potom vás nejaká situácia dostala a vy ste sa zasprávali ako idiot. Dali ste svoje obvyklé – a nestačilo to. Výsledok: „idiot“. Pritom to nie je výpoveď o tom, kto ste, ale výpoveď o tom, ako ste sa zasprávali v danej situácii. Ako človek ste oveľa viac než len táto jedna situácia a vaše správanie v nej!

A presne o toto prichádzate, ak niekoho začnete posudzovať a „nálepkovať“. Všetci sa správame tak, ako nám to naša výchova, presvedčenia, strachy a skúsenosti umožňujú. Ak nabrýzgame, tak sa práve prejavila tá časť z nás, ktorá potrebovala nabrýzgať. Buď sme sa naučili, že takéto situácie sa riešia nabrýzganím, alebo sa nás situácia dotkla na našom citlivom mieste a „naštartovala“ nás! Bez dodatočnej práce na sebe sme v danej situácii nedokázali inak.

Iste, môžete teraz obviniť toho druhého, že teda mal dodatočne zapracovať na sebe… Ale našich démonov si vieme riešiť, len ak si nazbierame dostatočné množstvo energie. Ak túto energiu ešte nemáme, brýzgame a správame sa ako idiot.

No a teraz ten druhý dopad: Len čo začnete posudzovať, vytvárate okolo seba svet nevyhovovania. Je to škaredý, nepriateľský svet, kde nič nie je dosť dobré a vy ste večne nespokojní. A pre istotu si to zopakujme: vy ste večne nespokojní. Necítite sa dobre ani vo vlastnej koži, ani v svete, čo vás obklopuje, ani v živote, aký žijete. Je toto to, čo si pre seba predstavujete?

A potom… ak začnete vy posudzovať, vnášate do svojej existencie prvok nerovnováhy, nerovnocennosti, nerovnoprávnosti. Potom je už len otázkou času, kedy niekto iný „uprace“ vás z vášho vysokého posudzovačného piedestálu do roviny nerovnocenného, nerovnoprávneho a nevyhovujúceho jedinca. Neurobia to preto, že vám idú po krku, ale preto, že ste im svojím posudzovaním vytvorili precedens. 🙂

Neposudzujte – ľudia robia to, čo robia, pretože momentálne nemôžu inak. Nemusíte sa zdržiavať v ich prítomnosti, ak vám tým idú na nervy. Odsuňte sa inam a sústreďte sa na všetko to, čo vyhovuje.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hlasov: 4

Hodnoťte ako prví!

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: