„Napísal som knihu a keď ju čítate, píšete súčasne svoju vlastnú knihu a interpretujete to, čo hovorím, svojím vlastným spôsobom. Interpretujete to, čo som povedal, v svetle svojich vlastných presvedčení.“ — Seth cez Jane Robertsovú
Náš svet nie je realita, ale len naša interpretácia reality podľa toho, na čo sa z danej situácie sústredíme a na čo nie. To, na čo sa sústredíme – napríklad tým, že to považujeme za dôležité (alebo považujeme za dôležité, aby to nebolo) – budeme vnímať, kým ten zvyšok náš mozog ako „nepodstatné“ odfiltruje. Doslova uvidíme to, čo budeme očakávať.
Alebo uvidíme to, pre čo máme v našom živote už referenčný rámec: ak sme v živote nezažili lásku, nevšimneme si ju, ani keby sme si o ňu rozbili nos. A ak sa večne potýkame s podrazmi od iných, je podraz a nízka miera dôvery pre nás témou. Museli sme to už zažiť a bolelo nás to – a tým tomu pripisujeme dôležitosť a nesieme si ten zážitok so sebou ako samonapĺňajúce sa proroctvo do budúcnosti.
Náš život a jeho kvalita priamo závisia od toho, ako si odinterpretujeme to, čo sa udialo. Ako hovorí Carlos Castaneda – môžeme sa cítiť výborne alebo mizerne, miera námahy je tá istá. 😉
Sledujte, ako si veci interpretujete. A nevravte, že je to „prekrúcanie reality“ – s realitou sme v kontakte výlučne cez príbehy, čo si o nej rozprávame. Tak sa postarajte, aby ste si rozprávali príbehy, ktoré vám urobia dobre, pretože v konečnom dôsledku je celý náš život len reťaz pocitov, ktoré sme si počas neho pestovali. 🙂