Úvahy

Odpor voči zmene je len signál

()

„Človek si potrebuje naplno prežiť danú úroveň, musí ju naplno vychutnať, aby bol ochotný pohnúť sa ďalej. Keď si však na druhej strane isté štádium naplno vychutnal a dokonale sa ním nasýtil, potom je pripravený transformovať sa. Aby k tomu však došlo, musí najprv takmer vždy nastať istý druh disonancie – nesúladu, rozporu. Tento rozpor človek vníma a cíti poryvy jedným i druhým smerom.“ — Ken Wilber

To však značí jedno – že si nemôžeme vybrať, ako rastieme. Potrebujeme si prejsť jednotlivými etapami, poriadne sa v nich vymáchať, „vychutnať“ si ich – a až potom, keď sme sa v nich udomácnili, cítime sa v nich rozhľadene (lebo nie vždy sa v nich musíme cítiť aj „dobre“) a zadefinujeme si ich ako svoj nový „normál“. keď príde poznanie, ktoré do rámca nezapadá, sme ochotní rámec začať predefinovávať. Dovtedy nie.

Čiže ani v našom osobnom  raste nemôžeme preskočiť nejakú etapu a siahať hneď po tom „dokonalom“. Predpokladám, že ak to urobíme, sú nožičky, na ktorých náš svet a pocit vlastnej hodnoty stojí, z dobre drobivej hliny… Ak príde čokoľvek neočakávané, miesto toho, aby sme začali manipulovať naším kontextovým rámcom, zrúti sa celá štruktúra našej osobnosti – čo vyzerá navonok tak, že sa „hodíme o zem“.

„Zmeny môžu v nás vyvolať strach zo straty starého a známeho, a to hlavne vtedy, ak sa to staré a známe nedá integrovať do nového a dostávame pocit, že sa toho budeme musieť vzdať.“ — Olaf Jacobsen

Z tohto uhla pohľadu naše problémy, vzdorovanie zmenám a strachy z nového prichádzajú len vtedy, keď sme si súčasnú fázu ešte naplno neabsolvovali a snažíme sa veci urýchliť.

🙂 Začínam rozumieť svojim hádzaniam sa o zem.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: