Keď sa človek nachádza v stave nedostatku a snaží sa za každú cenu zvýšiť svoj pocit, že zaváži, dosiahne tým len pravý opak. Čím viac sa bude snažiť byť niekto, tým menej významný bude.
A rovnako niekto, komu je jedno, či je významný alebo dôležitý, bude mať dostatok významu a dôležitosti v živote.
Potreba vlastnej dôležitosti je veľmi zákerná záležitosť. Čím je väčšia, tým väčší je náš pocit nedostatku dôležitosti a to je to, na čo sme vibračne vyladení – a teda dostaneme viac toho istého (pretože dostávame to, na čo sme vibračne vyladení).
Pozrime sa na to inak: Prečo máme potrebu cítiť sa dôležití? Lebo sme v svojich vlastných očiach nedôležití, bezvýznamní, nevyhovujúci. Máme komplex menejcennosti a predstavujeme si, že pocit vlastnej dôležitosti nám ho „vylieči“.
Už však vieme, že aby sme niečo dostali, musíme sa vyladiť na jeho vibráciu. Z nedôležitosti si nevieme vytvoriť v živote dôležitosť. Tak ako na to?
- Môžeme vyhlásiť „dôležitosť“ za blbosť a opustiť súťaž o to, kto je väčší boss. To je však nezmysel, pokiaľ v sebe budeme stále nosiť ten pocit neuznania. Kým bude – čo len podvedome – dôležitosť pre nás téma, nezbavíme sa komplexu menejcennosti.
- Môžeme „dôležitosť“ presunúť do oblasti, kde sme skutočne dobrí, a porovnávať sa tam. Čiastočne to pomôže, ale podvedomie vie, že sme ho len okabátili.
- Môžeme sa pozrieť na to, prečo potrebujeme byť dôležití. Čo sa nám stalo, že sa cítime neuznaní? Ako by mohlo vyzerať uznanie, po ktorom toľko túžime? A potom si ho dajme. Sami sebe. Začnime sa uznávať za to, čo je pre nás dôležité. Ten zvyšok sveta… ten sa pripojí. Alebo aj nie; lenže nám to už bude jedno, pretože jediný, v koho očiach chceme byť významní a uznávaní, sme my sami. Všetko ostatné sú len náhradné riešenia.