Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)

Potreba dôležitosti

Keď sa človek nachádza v stave nedostatku a snaží sa za každú cenu zvýšiť svoj pocit, že zaváži, dosiahne tým len pravý opak. Čím viac sa bude snažiť byť niekto, tým menej významný bude.

A rovnako niekto, komu je jedno, či je významný alebo dôležitý, bude mať dostatok významu a dôležitosti v živote.

Potreba vlastnej dôležitosti je veľmi zákerná záležitosť. Čím je väčšia, tým väčší je náš pocit nedostatku dôležitosti a to je to, na čo sme vibračne vyladení – a teda dostaneme viac toho istého (pretože dostávame to, na čo sme vibračne vyladení).

Ak chcete v živote peklo, urobte ho zo života niekoho iného.
Na to, aby sme sa cítili v pohode a dostatočne dôležití, potrebujeme sa vzdať potreby dôležitosti. 🙂 A rozhodne sa musíme vystríhať toho, aby sme vlastnú dôležitosť budovali na tom, že znížime dôležitosť niekoho iného – pretože tým v živote vytvárame precedens pre to, aby niekto iný znižoval našu dôležitosť. Tomu sa hovorí „instantná karma“. Ak chcete v živote peklo, urobte ho zo života niekoho iného. 🙂

Pozrime sa na to inak: Prečo máme potrebu cítiť sa dôležití? Lebo sme v svojich vlastných očiach nedôležití, bezvýznamní, nevyhovujúci. Máme komplex menejcennosti a predstavujeme si, že pocit vlastnej dôležitosti nám ho „vylieči“.

Už však vieme, že aby sme niečo dostali, musíme sa vyladiť na jeho vibráciu. Z nedôležitosti si nevieme vytvoriť v živote dôležitosť. Tak ako na to?

  1. Môžeme vyhlásiť „dôležitosť“ za blbosť a opustiť súťaž o to, kto je väčší boss. To je však nezmysel, pokiaľ v sebe budeme stále nosiť ten pocit neuznania. Kým bude – čo len podvedome – dôležitosť pre nás téma, nezbavíme sa komplexu menejcennosti.
  2. Môžeme „dôležitosť“ presunúť do oblasti, kde sme skutočne dobrí, a porovnávať sa tam. Čiastočne to pomôže, ale podvedomie vie, že sme ho len okabátili.
  3. Môžeme sa pozrieť na to, prečo potrebujeme byť dôležití. Čo sa nám stalo, že sa cítime neuznaní? Ako by mohlo vyzerať uznanie, po ktorom toľko túžime? A potom si ho dajme. Sami sebe. Začnime sa uznávať za to, čo je pre nás dôležité. Ten zvyšok sveta… ten sa pripojí. Alebo aj nie; lenže nám to už bude jedno, pretože jediný, v koho očiach chceme byť významní a uznávaní, sme my sami. Všetko ostatné sú len náhradné riešenia.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

Pridaj komentár