Dobrý večer Sun/Helar, ďakujem za knihu, aj za podpis a venovanie, vážim si to. Kniha je aj pre mňa nádherná. Má všetko, čo má dobrá kniha mať. Súhlasím so všetkými pochvalnými hodnoteniami, ktoré boli o nej povedané a napísané… 🙂 Je tam pekný a zaujímavý príbeh, napätie, humor, neha, láska, múdrosť, zamyslenie, tajomno, nie sú tam žiadne “hluché miesta”, dej je živý a strhujúci…
Neviem, či si môžem dovoliť vysloviť čo mi tam chýba – ale keď nás k tomu vyzývaš …tak – nechýba to tam, ale ja som romantik, tak trochu peknej prírody, slniečka, stromov, kvietkov… možno sa to tam vôbec nehodí, ospravedlňujem sa za trúfalosť – to len ja som asi tak trochu “postihnutá” lesom. Všade mi chýba. 🙂
Si ostrieľaný spisovateľ a kniha vôbec nevyzerá ako prvotina, je skvelá a rada si kúpim aj druhý diel. 🙂 Ešte raz vďaka.
…..až kým …..
Najskôr sa mi žiadalo napísať kým nezmeníš uhol pohľadu, ale po prečítaní článku, Tvoj život je odraz už nemám pocit, že je to o uhle pohľadu, ale o človeku – bytosti, ktorá zmení svoje vnímanie života .
U mňa sa „otočiť stránku“ skutočne spojilo so zaujatím iného uhla pohľadu – a to je ochota urobiť to + schopnosť urobiť to. Ak chýba čo len jedno, zostávame zavrznutí v starých príbehoch.
Ak nie sme ochotní meniť uhol pohľadu, tak nám ten starý ešte stále niečo napĺňa: pocit bezpečnosti, uznania, spolupatričnosti, …Vtedy žiadne nové poznanie nemá šancu preniknúť do nášho svetonázoru, pretože by úplne rozhodilo náš život.
Potom nastáva obdobie, kedy už ochotní sme, ale ešte nie sme schopní… Už možno vnímame, aké nevyhovujúce presvedčenia so sebou nosíme, ale ešte stále nevieme, ako na to, ako ich zneutralizovať. V tejto etape je to už iné – voľne podľa „keď máš kliniec,všetko začína vyzerať ako kladivo“. Beháme po svete plní ochoty a hľadáme návod alebo nástroj. 🙂 Potom ho nájdeme, vyskúšame – a ak to klapne, obrátime stránku.
A ak to neklapne, ešte vždy môžeme hľadať ďalší. To je ten lepší prípad. Ten horší je, že si povieme, že „to aj tak nepôjde/na to nemám“ a zmierime sa so životom, aký nám nevyhovuje – s vedomím, že už sme mali záblesk niečoho lepšieho. Myslím, že tomu hovorím „Peklo“.