Q&A: dnes Sám sebou?

()

Aj keď sa pri tomto type článkov obvykle nediskutuje, neodradí ma to 😉 … Dnes mám skutočnú pikošku, ktorú stojí za to rozobrať si:

„Nikto z nás sa nestane sám od seba sebou samým (none of us can become ourselves by ourselves).“ — Claire Zammitová

Ako tomu rozumiete? Čo v tom vidíte?

A fakt by  som si priala, aby sa aspoň tentokrát naštartovala poriadna diskusia… Je to dôležité!

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

14 názorov na “Q&A: dnes Sám sebou?”

  1. Mňa napadla prvá myšlienka, že prečo nie?Veď keď sa sama rozhodnem, že chcem niečo na sebe zmeniť tak musím začať konať,inak sa rozhodovať,zmeniť vnímanie.
    Potom ma zas napadlo, že toto všetko je na základe asi vzťahov s ľuďmi okolo seba.Asi keby som bola sama na svete ,tak neviem či vyhovujem iným či vyhovujem sebe,asi by som iba bola.Asi by som neriešila milión vecí v hlave ,ktoré mi bežne počas dňa lietajú.

  2. Neviem ako to Zammitová myslela, ale vo mne ten citát evokuje snahu poukázať na túžbu človeka pátrať po svojej podstate.V procese uvedomovania si vlastnej jedinečnosti môžeme prejsť rôznymi rolami na ktoré potrebujeme rôzne publikum a komparz, aby nám v konečnom dôsledku zrkadlili naše vlastné nedostatky 🙂

    1. Myslím, že sa tomu hovorí proces socializácie. To je mi zatiaľ jasné. Ale ja mám pocit, že niekedy v tom dave ľudí a prisposobovaní sa, strácam seba samú… Niekedy už ani neviem kam smerujem, v tom bode už viem, že sa musím vrátiť k sebe samej. Ale neviem presne hranicu, kedy sa pomocou iných formujem a kde ma už iný ničia…
      Neviem sa presne na pasovať do tohto citátu. Možno mi niekto pomôže…

  3. Co je sam sebou?
    Sam sebou je pre mna sucet prvkov, nie jeden prvok.

    Ako zistim, ci som laskava, ked niet ineho cloveka, ktoremu laskavost prejavit?
    Okej, aj vo verzii kde ‘niet druhych’, su stale zvierata a rastliny – da sa prejavit aj tam. (Napr. ze nebudem ulovenemu zajacovi stahovat kozuch zaziva, ale ho predtym prastim kamenom.)

    Aj ked sa tvarim ze som nieco ine, nie som to aj vtedy ja (sebo same), co sa prave tvari ako nieco ine?

    A ked som v minulosti bola ina ako teraz, a teraz som ina ako raz budem, tak existuju mnozstva verzii ci potencialov samej mna.
    Tych druhych potrebujem ako impulzy na to, aby sa tieto potencialy prejavili.

  4. Tu je môj výpisok z Claire Zammitovej:

    Nemôžeme sa sami od seba stať samými sebou. Potrebujeme tých druhých, aby nám zrkadlili nás. Potrebujeme, aby odrážali to, kto sme.
    Ľudia v našom živote nám odrážajú to, kto sme v súčasnosti alebo kto sme boli v minulosti.

    A ešte na inom mieste čosi, čo bolo možno ešte dôležitejšie:

    Potrebujete v živote „mocného partnera“, ktorý ti odráža späť to, kým sa stávaš, a ktorý ti poskytne povzbudenie a podporu, pretože rásť a prihlásiť sa k sebe je zraniteľná záležitosť.

    Keď som to počúvala, spomenula som si na obraz, ako Univerzum potrebuje stvoriť svoju projekciu, aby sa videlo. A plocha, na ktorú „projekujeme“ (teda pre normálnych ľudí: premietame 😉 ), sú práve tí druhí. Aby sme sa videli, potrebujeme ich.

    A to mi zas pripomína úvod do Tao Te Ťing, kedy Jedno stvorilo Dve, Dve stvorilo Tri a Tri stvorilo celý zvyšok. Stojí za zamyslenie, čo je Jedno (to sa asi zhodneme), ale čo je Dve a Tri?

  5. No, a to snívam o samote na kraji lesa ,bez ľudí iba moje mačky a psi.Asi až keď zmúdriem a dozrejem vo svete ľudí ,mi bude dopriate žiť sama.( ako babka ježibabka.)
    Len ako sa v tej kope ľudí vyznať bez toho aby som nestrácala seba.
    Je každý koho stretnem mojím zrkadlom?
    Som aj ja pre káždého koho stretnem zrkadlom?
    Ak sa všetci zrkadlíme tak to musí byť vskutku veľa vyžarovanej energie,už sa nečudujem že potrebujem byť väčšinou sama.

  6. Rast a prihlasit sa k sebe je pre mna sakra zranitelna zalezitost. A zdroj sily, ked to zrovna dokazem.

    Dva je ‘svoj obraz’ a Tri ‘mysel’?
    Nemam ani pocit, ze je to spravna odpoved, ale mozno ta nespravna odpoved vystartuje tu spravnu. Okrem toho ma toto velmi bavi a neviem sa dockat pocut co tam mate doplnene vy.

    1. Ja mám také podozrenie, ktoré ešte nedokvasilo, ale u mňa Jedno vytvorilo Dve – projekovalo svoj obraz, ešte stále je to jedno a to isté, ale už to v sebe má aj prvok „ja“ a „to druhé“. Pripomína mi to to, ako vnímam náš svet a funkciu Otca v ňom – ako dve veci súčasne, premietajúceho a premietaného. A Dve vytvorilo Tri mi príde ako „premietnutý obraz sa začal správať ako odštiepok od Jedno a urobil od seba nižšie to isté“ – vytvoril dualitu. To by sme potom boli my, týpkovia uzavretí do kontajnerov z mäsa a kostí (a možno v iných dimenziách do iných kontajnerov… čo ja viem… 🙂 ) A naše vnímanie (a vnímanie tých iných týpkov v iných kontajneroch) vytvára celý ten zvyšok. 🙂

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: