Na dnešok som vybrala starý obrázok, ktorý už niekdajší účastníci Roku pre seba dôverne poznajú::
Skúste tak v 5 vetách porozprávať príbeh k tomuto obrázku.
A potom sa pozrite na svoj život a položte si otázku: Čo v mojom živote mi to pripomína?
Na dnešok som vybrala starý obrázok, ktorý už niekdajší účastníci Roku pre seba dôverne poznajú::
Skúste tak v 5 vetách porozprávať príbeh k tomuto obrázku.
A potom sa pozrite na svoj život a položte si otázku: Čo v mojom živote mi to pripomína?
„Keď sa to rúca, nechaj to spadnúť“. Povoľ, príjmi, prepusti a poďakuj.
Je to ilúzia, alebo realita?
Je to koniec starého, alebo začiatok nového?
Síce už vôbec neslúžim, ale ešte stále vyzerám. Ešte stále vidno, aký hrdý dom som bol… Čo na tom, že sa už rozpadám? Ešte ako-tak držím pohromade… a budem tak dlho, ako sa bude dať. Nezáleží to odo ma – je to vec počasia a vetra. Ja robím stále to isté – držím sa. Ten zvyšok… nuž, uvidíme. 🙂
Ale daj pozor a nenechaj sa oklamať výzorom; keď do mňa vkročíš, môžem ti spadnúť na hlavu. Tvoje rozhodnutie.
Vyzerám desivo a nanič? No a? Ale ešte stále vidno, aký som bol kedysi. Ešte stále som to ja. Keby sa mi boli aspoň okrajovo povenovali, ešte som dnes mohol hrdo stáť a dalo by sa vo mne pohodlne a reprezentačne bývať… ale teraz už je neskoro. Kašlem na „hrdo“ – podstatné je, že ešte stále stojím.
A ešte stále vidno, že som bol kedysi fešácky dom.