Cvičenia

Sobota s intuíciou: Oblaky

5
(1)

Dnes ideme cvičiť intuíciu nasledovným obrázkom:

  1. Ako by vyzeral váš príbeh o tomto obrázku?
  2. Aké situácie zo života vám pripomína?
  3. Kde vo vašom živote by ste mohli tento obrázok momentálne uplatniť?
  4. Keby ste si mali z tohto obrázku pre seba vziať jednu radu – aká by bola?

 

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hlasov: 1

Hodnoťte ako prví!

14 názorov na “Sobota s intuíciou: Oblaky”

  1. Svoj život si “maľuješ” ty sám.
    Ty rozhoduješ každý deň o tom aký bude, či s peknou oblohou , alebo zachmurenými mrakmi.
    Ponaučenie?
    Často krát sa rozčúlim nad maličkosťami, ktoré niesú veľmi podstatné a znepríjemnia mi časť dňa .

  2. 1) Muž tvoří, možná už dokončuje dílo ve sféře myšlení. Se zemí je spojen žebříkem, má tak
    přístup k manifestování díla v hmotném světě. V sestupu mu nic nepřekáží.
    2) Finiš plánování
    3) 4) V plánování myslet i na možné překážky a udělat si plán pro další postup, když nastanou

        1. Takže rátam, že sa tiež prevažne riadiš vôľou… Úprimnú sústrasť. 😛 Vôľa rebrík nepodrží; vôľa je rebrík. Takže znova: o čo oprieš rebrík? 😛

  3. Co su prosim ‘drny’, lebo to nepoznam ja ani moj google 🙂
    Tym padom tam tiez vidim len obilie, a rebrik oprety o oblak (alebo o stenu).

    1. Ja poznám „drny“ ako kus zeme s trávou, ktorý vysekneš, ak chceš trávu premiestniť inam. Je to dosť kompaktná záležitosť (a ťažké jak fras, keď to prevláčaš, pretože navyše to potrebuje byť vlhké, aby sa to nerozpadlo 😉 ).

  4. Aj po vysvetleni o drnach v tom vidim stale krasne zrele letne obilie 🙂

    Pohybuje sa vo vetre a napriek tomu mam silny pocit stability. Obilie, ktore predstavuju realitu, ktora tu je. Oblaky, tie si malujem sama, su to moje predstavy, ktore su rovnako realne a pevne ako obilie a kopce dole. Oblaky su natolko pevne, ze si o ne opriem rebrik a malujem si bez strachu dalej, napriek tomu, ze ony plynu a posuvaju sa vo vetre dalej, tak ja doverujem, ze nespadnem a ze ja zostavam stat a venujem sa len malovaniu.
    Rozbehli sa mi myslienky, ako som sa dostala vlastne k tomu oblaku, aby som si mohla on opriet rebrik, ked este nebol namalovany. Bol tam len potencial toho oblasku a ja som sa on uz oprela. Ale aj z rebrika mam pocit, ze som si ho schodik po schodiku namalovala sama a len som stupala vyssie a malovala ho. Mozno na zaciatku som ani nemala tusenie, ze pridem k malovaniu oblakov, tesila som sa z malovania rebrika. Zeby aj to obilie bol moj vytvor? A co ten vietor tam, ktory dodava dynamiku tomu celemu?
    Keby som sa nad tymto zamyslala pocas malovania, asi by som stratila tu stabilitu a mozno by som aj spadla spolu s rebrikom. Ale ja som plne sustredena len na malovanie a nic ine ma v tej chvili nezaujima.

    Z obrazku mam velmi dobry pocit. Stabilita, dovera, jednota (medzi dole a hore), vyvazenost (plynutie oblakov a pohybujuce sa obilie – moja stabilita na rebriku), kreativita, plynutie a moznost obraz pretvarat, silne bezmyslienkovite zameranie.

  5. Niekto pozoruje maliara, ktorý si opiera rebrík o oblak a maľuje nebo. Kto je ten maliar? Ako je možné, že si opiera rebrík o oblak a maľuje nebo a teda aj oblak? Rebrík nám umožňuje dosahovanie cieľov, ktoré sú ponad obvyklý dosah. Oblaky a nebo sa často spájajú so snívaním. Maliar obraz dopĺňa, mení ho. Vyjadruje všeobecnú zasnenosť a pohodu. Vietor sa len jemne hrá s krajinou. Kto to pozoruje a prečo to robí? Mení sa aj ten/to, čo pozoruje? Je možné, že pozorovaním vytvára obraz?
    2+3. Pripomína mi to moje občasné pozastavenia sa, keď si uvedomím, že snívam, tvorím a začnem pozorovať daný dej so snahou o uchopenie príčiny, alebo len ponorenie sa do povahy daného momentu. Niekedy ho práve týmto počinom zastavím a zostane prázdno, kľud – čisté bytie.
    Ten, čo maľuje, to robí z konkrétneho dôvodu – túži po niečom a zároveň mu to umožňuje sa kreatívne prejaviť, niečo tvoriť, napĺňať sa. Môžem zároveň sledovať pozorovateľa, jeho motívy a podstatu. Uvedomiť si, ako to celé funguje.

Napísať odpoveď pre Andrea Zrušiť odpoveď

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: