Rada by som sa s Vami podelila o svoje dojmy z prvých dvoch dielov
série Voľný pád. Ďakujem Vám, že ste ich napísali, a Univerzu, že ma k nim nasmeroval.
Svojím spôsobom akoby mi pomohli upratať si v hlave rôzne informácie a
vedomosti, ktoré už pár rokov (nie zase tak veľa) zbieram, rozoberám,
skladám.. a snažím sa ich nejako zapracovať do svojho života,
postojov, názorov... Osobne mám ten problém, že všetko pitvám úplne
dopodrobna, potom sa v tom občas stratím a neviem, ako z toho celého
von. Prvá kniha pre mňa prestala byť iba čítaním niekde okolo strany
96, kde som si uvedomila, že prestávam čítať a začínam sa "učiť". Spomínaný
"poriadok v hlave" prináša praktické využívanie určitých princípov v
bežnom živote v situáciách podobných tým v knihe. Veľa vecí mi akosi
zapadlo do seba, v hlave mi to cvaklo a teória sa mení na prax. Veľmi
to v tomto období potrebujem, lebo niekedy mávam pocit pripomínajúci
názov Baričákovej knihy Minútu pred zbláznením :-)). Sekundu pred
zbláznením som sa rozhodla konečne si objednať Vaše knihy, po ktorých
som už dlhšiu dobu poškuľovala.. a urobila som veľmi dobre.
Píšem, lebo som to sľúbila, ale najmä preto, lebo to tak cítim. Ešte
som pod vplyvom poslednej kapitolky Nezastaneš na polceste. Pre mňa
veľmi sugestívny opis čohosi, čo živí nepoznajú a iba sa dohadujú..
akoby som tam bola, akoby som to ja sedela v tom člnku a s ľahkosťou
trpezlivo, bez zvedavosti čakala, aké to bude prepadnúť sa vodopádom..
Mágia tej chvíle a takéhoto záveru príbehu (nech už je konečný alebo
nie) ma fakt dostala.
Svoj život si “maľuješ” ty sám.
Ty rozhoduješ každý deň o tom aký bude, či s peknou oblohou , alebo zachmurenými mrakmi.
Ponaučenie?
Často krát sa rozčúlim nad maličkosťami, ktoré niesú veľmi podstatné a znepríjemnia mi časť dňa .
1) Muž tvoří, možná už dokončuje dílo ve sféře myšlení. Se zemí je spojen žebříkem, má tak
přístup k manifestování díla v hmotném světě. V sestupu mu nic nepřekáží.
2) Finiš plánování
3) 4) V plánování myslet i na možné překážky a udělat si plán pro další postup, když nastanou
🙂 Môžem mať otázku? O čo si oprieš rebrík? 😉
O rezonanci s pocitem záměru 🤩
Takže rátam, že sa tiež prevažne riadiš vôľou… Úprimnú sústrasť. 😛 Vôľa rebrík nepodrží; vôľa je rebrík. Takže znova: o čo oprieš rebrík? 😛
no, dole jsou drny o které je žebřík opřený akce a konání
Vidíš… a ja som miesto drnov videla obilie. 🙂 Už sa nečudujem, že to Univerzum neviem vnímať ako kamaráta. 😉
Co su prosim ‘drny’, lebo to nepoznam ja ani moj google 🙂
Tym padom tam tiez vidim len obilie, a rebrik oprety o oblak (alebo o stenu).
Ja poznám „drny“ ako kus zeme s trávou, ktorý vysekneš, ak chceš trávu premiestniť inam. Je to dosť kompaktná záležitosť (a ťažké jak fras, keď to prevláčaš, pretože navyše to potrebuje byť vlhké, aby sa to nerozpadlo 😉 ).
popis Hely souhlasí
Aj po vysvetleni o drnach v tom vidim stale krasne zrele letne obilie 🙂
Pohybuje sa vo vetre a napriek tomu mam silny pocit stability. Obilie, ktore predstavuju realitu, ktora tu je. Oblaky, tie si malujem sama, su to moje predstavy, ktore su rovnako realne a pevne ako obilie a kopce dole. Oblaky su natolko pevne, ze si o ne opriem rebrik a malujem si bez strachu dalej, napriek tomu, ze ony plynu a posuvaju sa vo vetre dalej, tak ja doverujem, ze nespadnem a ze ja zostavam stat a venujem sa len malovaniu.
Rozbehli sa mi myslienky, ako som sa dostala vlastne k tomu oblaku, aby som si mohla on opriet rebrik, ked este nebol namalovany. Bol tam len potencial toho oblasku a ja som sa on uz oprela. Ale aj z rebrika mam pocit, ze som si ho schodik po schodiku namalovala sama a len som stupala vyssie a malovala ho. Mozno na zaciatku som ani nemala tusenie, ze pridem k malovaniu oblakov, tesila som sa z malovania rebrika. Zeby aj to obilie bol moj vytvor? A co ten vietor tam, ktory dodava dynamiku tomu celemu?
Keby som sa nad tymto zamyslala pocas malovania, asi by som stratila tu stabilitu a mozno by som aj spadla spolu s rebrikom. Ale ja som plne sustredena len na malovanie a nic ine ma v tej chvili nezaujima.
Z obrazku mam velmi dobry pocit. Stabilita, dovera, jednota (medzi dole a hore), vyvazenost (plynutie oblakov a pohybujuce sa obilie – moja stabilita na rebriku), kreativita, plynutie a moznost obraz pretvarat, silne bezmyslienkovite zameranie.
🙂 „Bol tam len potencial toho oblasku“ Odpoveď obsiahnutá v preklepe. 🙂 Milujem, keď z nás hovorí duša.
🙂
Niekto pozoruje maliara, ktorý si opiera rebrík o oblak a maľuje nebo. Kto je ten maliar? Ako je možné, že si opiera rebrík o oblak a maľuje nebo a teda aj oblak? Rebrík nám umožňuje dosahovanie cieľov, ktoré sú ponad obvyklý dosah. Oblaky a nebo sa často spájajú so snívaním. Maliar obraz dopĺňa, mení ho. Vyjadruje všeobecnú zasnenosť a pohodu. Vietor sa len jemne hrá s krajinou. Kto to pozoruje a prečo to robí? Mení sa aj ten/to, čo pozoruje? Je možné, že pozorovaním vytvára obraz?
2+3. Pripomína mi to moje občasné pozastavenia sa, keď si uvedomím, že snívam, tvorím a začnem pozorovať daný dej so snahou o uchopenie príčiny, alebo len ponorenie sa do povahy daného momentu. Niekedy ho práve týmto počinom zastavím a zostane prázdno, kľud – čisté bytie.
Ten, čo maľuje, to robí z konkrétneho dôvodu – túži po niečom a zároveň mu to umožňuje sa kreatívne prejaviť, niečo tvoriť, napĺňať sa. Môžem zároveň sledovať pozorovateľa, jeho motívy a podstatu. Uvedomiť si, ako to celé funguje.