Dobrý večer Sun/Helar, ďakujem za knihu, aj za podpis a venovanie, vážim si to. Kniha je aj pre mňa nádherná. Má všetko, čo má dobrá kniha mať. Súhlasím so všetkými pochvalnými hodnoteniami, ktoré boli o nej povedané a napísané… 🙂 Je tam pekný a zaujímavý príbeh, napätie, humor, neha, láska, múdrosť, zamyslenie, tajomno, nie sú tam žiadne “hluché miesta”, dej je živý a strhujúci…
Neviem, či si môžem dovoliť vysloviť čo mi tam chýba – ale keď nás k tomu vyzývaš …tak – nechýba to tam, ale ja som romantik, tak trochu peknej prírody, slniečka, stromov, kvietkov… možno sa to tam vôbec nehodí, ospravedlňujem sa za trúfalosť – to len ja som asi tak trochu “postihnutá” lesom. Všade mi chýba. 🙂
Si ostrieľaný spisovateľ a kniha vôbec nevyzerá ako prvotina, je skvelá a rada si kúpim aj druhý diel. 🙂 Ešte raz vďaka.
Dej sa co dej…pozorujem. Nasim mackam robim opicky spoza okna a oni su vzdy v takejto poze…to by som chcela vediet.
Smútok, odchod, láska
Keď pozerám do skla zo svetla, odráža sa v ňom svet okolo mňa a ja sama, ale nevidím to, čo sa skrýva za sklom… Nato potrebujem hodiť na sklo nejaký tieň – a odrazu sa mi vynára celkom nový svet, niečo, čo tu bolo možno odjakživa – len ja som pre to nemala oči…
Niekedy vidíme aj jemný náznak pohybu za sklom, ale pretože náš jasný svet odrazov (ehm… odrazov, nie reality) je taký jasný a ostrý a dominantný, zamietneme to len ako „mámenie zmyslov“.
Je to vec fokusu. To, čo vidíme ľahko a bez námahy, má tendenciu zabrať väčšinu našej pozornosti. Po čase si začíname myslieť, že je to všetko, čo existuje – až kým raz neprejdeme okolo okna, nevrhneme naň tieň a v tom tieni sa objavia odrazu oči…
Potreba naučiť sa pozerať pod povrch vecí.