Rada by som sa s Vami podelila o svoje dojmy z prvých dvoch dielov
série Voľný pád. Ďakujem Vám, že ste ich napísali, a Univerzu, že ma k nim nasmeroval.
Svojím spôsobom akoby mi pomohli upratať si v hlave rôzne informácie a
vedomosti, ktoré už pár rokov (nie zase tak veľa) zbieram, rozoberám,
skladám.. a snažím sa ich nejako zapracovať do svojho života,
postojov, názorov... Osobne mám ten problém, že všetko pitvám úplne
dopodrobna, potom sa v tom občas stratím a neviem, ako z toho celého
von. Prvá kniha pre mňa prestala byť iba čítaním niekde okolo strany
96, kde som si uvedomila, že prestávam čítať a začínam sa "učiť". Spomínaný
"poriadok v hlave" prináša praktické využívanie určitých princípov v
bežnom živote v situáciách podobných tým v knihe. Veľa vecí mi akosi
zapadlo do seba, v hlave mi to cvaklo a teória sa mení na prax. Veľmi
to v tomto období potrebujem, lebo niekedy mávam pocit pripomínajúci
názov Baričákovej knihy Minútu pred zbláznením :-)). Sekundu pred
zbláznením som sa rozhodla konečne si objednať Vaše knihy, po ktorých
som už dlhšiu dobu poškuľovala.. a urobila som veľmi dobre.
Píšem, lebo som to sľúbila, ale najmä preto, lebo to tak cítim. Ešte
som pod vplyvom poslednej kapitolky Nezastaneš na polceste. Pre mňa
veľmi sugestívny opis čohosi, čo živí nepoznajú a iba sa dohadujú..
akoby som tam bola, akoby som to ja sedela v tom člnku a s ľahkosťou
trpezlivo, bez zvedavosti čakala, aké to bude prepadnúť sa vodopádom..
Mágia tej chvíle a takéhoto záveru príbehu (nech už je konečný alebo
nie) ma fakt dostala.
Dej sa co dej…pozorujem. Nasim mackam robim opicky spoza okna a oni su vzdy v takejto poze…to by som chcela vediet.
Smútok, odchod, láska
Keď pozerám do skla zo svetla, odráža sa v ňom svet okolo mňa a ja sama, ale nevidím to, čo sa skrýva za sklom… Nato potrebujem hodiť na sklo nejaký tieň – a odrazu sa mi vynára celkom nový svet, niečo, čo tu bolo možno odjakživa – len ja som pre to nemala oči…
Niekedy vidíme aj jemný náznak pohybu za sklom, ale pretože náš jasný svet odrazov (ehm… odrazov, nie reality) je taký jasný a ostrý a dominantný, zamietneme to len ako „mámenie zmyslov“.
Je to vec fokusu. To, čo vidíme ľahko a bez námahy, má tendenciu zabrať väčšinu našej pozornosti. Po čase si začíname myslieť, že je to všetko, čo existuje – až kým raz neprejdeme okolo okna, nevrhneme naň tieň a v tom tieni sa objavia odrazu oči…
Potreba naučiť sa pozerať pod povrch vecí.