Na dnešnej prednáške Srikumara Rao som dostala podnet na premýšľanie. Idem odcitovať vlastnými slovami hlavné myšlienky:
Pozrite sa na svoj život v tej podobe, do akej sa poskladal dnes. Ste skutočne šťastní? To značí – nie len spokojní, ale nadšení každé ráno zo života, do ktorého sa prebúdzate?
Je veľká šanca, že keď sa zamýšľate nad tým, nakoľko vás váš život napĺňa, máte už niečo za sebou – niečo ste dosiahli, vybudovali, vytvorili. Takže je veľmi dobrá šanca, že v očiach iných ľudí vyzeráte ako úspešný človek. Pozerajú na vás ako na nasledovaniahodný (alebo aspoň závideniahodný 😉 ) vzor a niekoho, kto môže byť hrdý na to, čo je za ním. Viete, že mnoho ich je takých, čo by okamžite s vami menili.
Veľa ste dosiahli – ale akosi sa necítite úspešne. Akoby niekde pod povrchom úspechu panovalo ledva citeľné napätie. Nič veľké; rozhodne nie ste z toho deprimovaní, ale nosíte v sebe pocit, že by ste mali byť niekde inde, vyššie na rebríčku úspešnosti. Schopnosti na to máte. Porovnávate sa s inými. V každej oblasti života sú ľudia, ktorí toho dosiahli viac. Niektorí nielenže dosiahli viac ako vy, ale sú ešte navyše aj mladší od vás… a vy si hovoríte: „Prečo nie som taký ako oni?“
Niektorí majú na bruchu tehličky, iní sú zdravší, vyzerajú lepšie, majú lepší vkus čo do obliekania, majú lepšie sociálne zručnosti… Tak sa snažíte zlepšiť. Niekedy sa porovnávate s inými a cítite nenaplnenú ambíciu. A toto všetko kryštalizuje do pocitu akejsi nepohody – že veci nie sú také, ako mali byť… alebo ako mohli byť. Toto mal na mysli Henry Thoreau, keď povedal:
„Prevažná väčšina ľudí žije život tichého zúfalstva.“
Toto sa stalo už natoľko súčasťou nášho života, že si ani neuvedomujeme, že nemusíme byť takíto. Môžeme žiť aj život, ktorý nás každodenne napĺňa vytržením. Prvý krok, ako sa k takémuto životu dopracovať, je zistiť, že tam ešte nie sme a že máme v živote podprahový pocit nespokojnosti a akéhosi strachu z premeškania.
Srikumar Rao to ukončil cvičením, o ktoré sa s vami podelím (je prípravou na ďalší deň, kedy sa k téme vráti – a ak to bude stáť za to, tak sa k nej vrátime aj my 😉 ):
Cvičenie:
-
-
- Pozrite sa na to, o čo sa snažíte. Prečo sa snažíte? Veríte, že toto vás naozaj urobí šťastnými?
- Preskúmajte každú súčasť toho, čo v svojom živote chcete mať. Pýtajte sa: „Urobí ma toto šťastnejším?“
-
Srikumar Rao: „Odpoveď znie pravdepodobne, že nie. Zajtra sa na to pozrieme bližšie – ale dovtedy si urobte toto cvičenie a uvedomte si, že veci vás nerobia šťastnými – nikdy nemali tú schopnosť a nikdy ju ani mať nebudú.“
Čo sa týka mňa, v jeho rozprávaní som sa našla. Naozaj som so sebou spokojná – a napriek tomu tam je čosi ako tiché napätie pod povrchom, ktorému nedovoľujem prejaviť sa. Pocit, že mám na viac – a že by som mala byť inde a iná. Ale keď som si cvičenie robila, zistila som, že nechcem veci… Tak teraz netuším, čo zajtrajšok pre mňa prinesie. 🙂
Dovtedy ak chcete, napíšte, o čo sa v živote snažíte vy a či si myslíte, že vás to naplní šťastím (alebo aspoň za akých podmienok vás to naplní šťastím).
hlavne sa snažím vedieť .. a tiché zúfalstvo mi práve spôsobuje, že neviem .. hrať na píšťaľku, že som neasolvovala kurz .. asi tak x+1 rôznych, že didgerida stojí v kúte, že tá kopa bielizne nepostúpila do druhého kola, že moje deti trpia tichým zúfalstvom, ktoré si napozerali, nacvičili z mojej nespokojnosti so sebou a s celým svetom…. kelu…