Tak najprv zopár otázok:
- Keď ste sa s partnerom pochytili, máte problém striasť to a pohnúť sa ďalej?
- Nemáte problém po škriepke sa pobozkať a udobriť, alebo máte pocit, že si istú chvíľku radšej chcete udržiavať odstup?
- Ak sa partner k vám priblíži, máte tendenciu sa trochu odtiahnuť, alebo dokonca reagujete vyslovene podchladene?
- Je vo vás časť, ktorá si myslí, že bu ste nemali cúvnuť tak ľahko, keď vás vytočili – alebo dokonca že by ste mali partnera vytrestať tým, že sa bude o vašu pozornosť musieť extra ťažko uchádzať?
Ak ste odpovedali „áno“ pri ktorejkoľvek z týchto otázok, potom máte tendenciu uľpievať na pocite krivdy. Neviete sa preniesť cez to, čo partneri povedali alebo nepovedali, urobili alebo neurobili. Necítite sa milovaní – a to bolí.
A rozhodne nie ste pripravení odpustiť. 🙂
Prekvapivý dôvod, prečo ste rozhodení
Tak najprv dobrá správa – váš partner(ka) nemá nič spoločného s tým, prečo sa cítite ukrivdene a ublížene.
Keď ste ublížení a presvedčení, že na vine vášho zlého pocitu je ten druhý, tak s najväčšou pravdepodobnosťou projekujete, premietate seba na neho. A keď projekujete, vtedy obvykle z celého srdca veríte, že problém je jedna vec, kým problém v skutočnosti je niečo celkom iné.
K projekcii dochádza, keď viníme partnerov z našich starých poranení. Nerobíme to vedome. Konflikt medzi nami oživil nedoriešené veci z minulosti – sklamania z predchádzajúcich vzťahov alebo staré poranenia z detstva.
Naša emocionálna reakcia je na tie staré veci, ale pretože v danom okamihu, kedy ju cítime, je tam s nami len ten druhý, tak nám príde logické, že za to musí on(a)!