Včera sme si položili otázku, prečo za zlyhávanie vzťahu viníme toho druhého. Odpoveďou bola projekcia.
Povedali sme si, že to, čo vnímame ako problém, je len prejav iného, obvykle staršieho a doteraz neošetreného problému. Kým vinu za to zlé premietame do partnera, nemáme šancu pochopiť mechanizmus a odstrániť jeho príčinu, teda zdroj našej bolesti.
Keď totiž viníme partnera, nevnímame, ako naša vlastná minulosť prispela k tomu, čo cítime v danom okamihu. Nevnímame, že terajšie vypenenie nie je dôsledok terajších okolností, ale zmes terajších okolností a nášho staršieho poranenia.
Lenže tým strácame schopnosť terajšiu situáciu riešiť. Len ňou posilňujeme mechanizmus, ktorý k nej viedol, a negatívne vzorce správania a reagovania sa nám budú opakovať aj v budúcnosti.
3 spôsoby, akými sa projekcia prejavuje
1. Spravodlivé rozhorčenie
Pri projekcii bývame presvedčení, že sme v danej situácii naplno v práve a máme pravdu – a sme rovnako hlboko presvedčení, že chybuje ten druhý. Cítime sa nahnevaní, sťahujeme obočie a dokonca môžeme zaujať hrozivý postoj a zastrašovať toho druhého.
2. Pocit ukrivdenia
Ak malá zvada s tým druhým vo vás zanechá pocit hlbokej krivdy, poranenia a v hrudi cítite tlak a smútok, vtedy pravdepodobne na toho druhého projekujete/premietate niečo z vlastnej minulosti. Možno to bol rodič, čo vás sklamal alebo odmietol, možno to bola situácia z vašich školských liet, kedy ste mali pocit, že vám iné dieťa ublížilo a nik ho za to nepotrestal.
3. Pocit, že ide o život
Cítili ste počas hádky s tým druhým niekedy hroznú paniku alebo strach? Pocit, že okamžite, teraz a hneď a zaraz musíte niečo riešiť, býva signál, že sa vynára nejaká minulá trauma a zasahuje do súčasnosti.