„Všetko, čo použiješ pozitívnym spôsobom, bude mať pozitívny účinok na tvoj život, a to aj keby to štartovalo ako zdanlivo negatívny zážitok. Potrebuješ preinterpretovať veci žiadúcejším spôsobom a veriť, že tvoj život sa vyvinie tak, ako by si si prial.“ — Bashar cez Darryla Anku
To je jedna vec, čo som sa naučila: Naša momentálna interpretácia, teda význam, čo situácii pripisujeme, je len jedna z možností, ako danú vec interpretovať. Zďaleka nie jediná a navyše je silno podfarbená prvou emóciou, čo sa v nás zdvihla. Preto ja napríklad neznášam zmeny, hoci pri väčšine z nich z toho vychádzam ako „víťaz“ – ale prvá emócia, čo sa vo mne pri zmene pohne, je vždy „čo zasa?!“ a musím chvíľu čakať, než opadne, aby som dokázala zmenu využiť v svoj prospech. Keby som reagovala okamžite, hodím sa o zem a budem kričať „nie, nie“ až do konca svojich dní!
Zmena fokusu (teda zmena interpretovania) je len sval, ktorý si potrebujeme trénovať. Mne na to pomáha otázka „a čo ešte?“ Kladiem si ju tak dlho, až moje interpretácie situácie prestanú byť negatívne (trvá do obvykle 5-10 minút) a začnú sa v nich objavovať prvky, ktoré dokážu situácii dať úplne novú príchuť.
Napríklad si urobím večeru, tanier sa mi vykĺzne z rúk, tresne na zem a rozbije sa. „A čo ešte?“ Práve som prišla o jedlo. „A čo ešte?“ Stratila som pol hodiny práce a posledné potraviny, čo ešte boli doma. „A čo ešte?“ Prišla som o fajnový tanier. „A čo ešte?“ Všade bordel. „A čo ešte?“ Mačky si na črepoch môžu porezať labušky. „A čo ešte?“ Všetko mi padá z ruky. „A čo ešte?“ Som babrák. „A čo ešte?“ Som stará a neschopná. „A čo ešte?“ A teraz to budem musieť poupratovať. No… a keď už to budem utierať, môžem umyť dlážku v celej kuchyni (nemýľte sa, je to len asi 1,5 m2 😛 ) a budem mať čisto a chvíľu pokoj a dobrý pocit… A už sme na pozitívnej vlne.
Mne sa oplatilo robiť toto aj pri úplných drobnostiach. Totiž do negativity nás nedokážu vtiahnuť len obrovské otrasy, ale aj viacero nepríjemných drobností za sebou. Jednoducho sa niečo stane, v nás sa pohne zlosť alebo rozmrzelosť alebo strach, ale včas to zachytíme a potlačíme. Lenže do najbližšej nie celkom príjemnej situácie už ideme s vibráciou mierne zníženou o pôvodné príkoríčko… a tak reagujeme negatívnejšie, než by sme mohli! Ak si situáciu cez „a čo ešte?“ posunieme do pozitivity, tak sa toho negatívneho predzápalu zbavujeme a stále reagujeme z vibrácie vnútornej pohody.
A tak umyjeme podlahu v kuchyni, vytiahneme zo skrine posledný balíček sušienok a ideme si sadnúť k telke, len aby sme zistili, že kým sme umývali podlahu, mačky nám opišali gauč. 😉
A máme príležitosť znova začať trénovať preinterpretovanie. 🙂
Pretože len takto to funguje – sústavným tréningom učíte svoje vnímanie prehadzovať výhybku smerom, ktorý je pre vás príjemnejší, dodáva vám energiu a otvára vám nové možnosti. Tréningom sa zmena fokusu zautomatizuje (=prejde do autopilota) a nabudúce už budete vnímať zdanlivé príkorie oveľa pozitívnejšie bez toho, aby ste museli v sebe spúšťať sériu otázok „a čo ešte?“