Pre mňa je séria Elvíra paralelný vesmír.
Séria Elvíra bola iná ako Voľný pád, veľmi osobná. Sú tu dve paralely s mojím životom - hlavná postava Zuza a jej spackaný život a Elvíra.
Ako človek, ktorý stretol v živote niekoho takého, ako Elvíra, žil s ním, a čím dlhšie s ním žil a spoznával ho, tým viac zisťoval, že ho vlastne vôbec nepozná; obdivujem vašu schopnosť pretaviť zjav takého človeka do slov.
Ja sama mám problém, čo i len sčasti charakterizovať človeka, ktorý sa vlastne charakterizovať nedá, pretože jeho správanie nezapadá do žiadnej "škatuľky" a je vysoko nepravdepodobné u človeka s jeho statusom a v jeho veku. Ale aj preto, že sú "veci", ktoré keď pomenujete, akoby strácajú na sile, význame. U vás nie.
V celom texte badať vašu schopnosť pomenovať nepomenovateľné, sprostredkovať nesprostredkovateľné (osobitne téma zo Zálesnej do Bratislavy veľmi rezonovala, je to krásne a výstižne podaná alegória, jedna z tém, ktorú často s mojou Elvírou riešime a ktorej som lepšie porozumela aj vďaka tejto alegórii).
Podobne ako Zuzafristakova, som v "neriešiteľnej" životnej situácii, ubitá ako pes, prišla k "Elvíre" (akurát táto je mužského pohlavia 😉), a tiež ma dotyčný veľmi podobne "učil" a začali sa diať "divy". Mala som zimomriavky, jednak z mne dôverne známych stavov, aké zažívala Zuza, v ktorých som sa veľakrát našla, ale najmä zo situácií a dialógov s Elvírou, takmer úplne identických s tými, aké som zažila aj ja s týmto dotyčným, koľko spoločných myšlienok s ním, najmä Elvíry ale aj Zuzy. Vymenovanie všetkého, čo je až k neuvereniu podobné, by zabralo veľmi veľa miesta, a moja recenzia je už tak dosť dlhá, takže to som vypustila.
Táto séria ovplyvnila aj moje zmýšľanie o dotyčnom a vzťahu s ním, napr. som bola frustrovaná z obrovského vekového rozdielu medzi nami, vďaka ktorému je prakticky nemožné pre nás sa začleniť do spoločnosti. Oči sa mi otvorili až pri Elvírinej vete : stará múdra bosorka musí byť najprv stará. Nuž, za "divy" sa platí, a v tomto prípade vekom. Vždy lepšie, ako dušou😁.
Samozrejme, okrem "ezoteriky v praxi" je to aj hodnotné literárne dielo, napínavé, veľmi dobre vykreslenie prostredia aj psychiky postáv a opäť aj návykovosť, t.j. nemožnosť sa od knihy odtrhnúť, ak sa čo i len trochu dá čítať.
Ten dotyčný človek, ktorého prirovnávam ku Elvíre, je zrakovo postihnutý a veľmi by uvítal formu audiokníh (ja by som sa zase potešila klasickej papierovej). Alebo mu celú sériu jednoducho prečítam, lebo je už veľmi zvedavý😁
Ďakujem Helar, séria Elvíra je majstrovské dielo "praktickej ezoteriky" a som nesmierne rada, že som mala možnosť ju prečítať. Verím, že vaša tvorba bude mať pokračovanie (uskromnila som sa, nemusí mať ani vydavateľa, to pokračovanie stačí 😉).
Tak túto bolesť dobre poznám.Tiež si predstavujem, aké by to bolo keby mi šlo všetko bez bolesti.No ale hneď mi príde aj odpoveď,či by som si to cenila čo som získala.
🙂 Kým si budeš klásť tú otázku, budeš zažívať bolesť, pretože bolesť je tvoja odmena. Zastav sa a popremýšľaj o tom.
Prečo si myslíš, že by si si veci necenila, keby neboli prekážky? Buď ich chceš a potom si ich ceníš, alebo sa za nimi ženieš preto, aby si si niečo dokazovala. 🙂
Lebo keď niečo chcem, musím niečo prekonať ,buď svoju lenivosť,či odpor učiť sa napr.matematiku.
Potom som spokojná keď so to prekonala.
Pri tomto postoji spájaš pocit spokojnosti s prekonávaním prekážok. To značí, že potrebuješ mať problémy, aby si bola spokojná… a keď žiadne problémy nie sú, tak si výsledok nevážiš.
Stojí za úvahu, či toto je svet, aký si okolo seba chceš zhmotniť. Ešte aj ja, ktorá mám ako svoju hlavnú energiu vzdor, sa učím hľadať cesty, kde ho nemusím nasadiť. 🙂 Cielene, pretože mi to nie je blízke. Radšej by som trpela – ale to je hodne bezmozgový prístup a tak ho postupne mením. 🙂
Ako si mám potom zameniť tento môj prístup,som ochotná to zmeniť ale ako?
Vážim si veci keď plynú ľahko? Cením si výsledky ktoré som z ľahkosťou získala?
Potrebujem to v mojej hlave niečim zameniť.
Použi prístup „energia nasleduje pozornosť“. Ja to tak robím – cielene si naordinujem každodennú rutinu, kde si sumarizujem každý večer, čo sa mi cez deň podarilo ľahko a akú úžasnú hodnotu to pre mňa malo. Vytešujem sa z toho. S podvedomím komunikuješ cez pocity – tak sa cielene vytešuj z vecí, kde nebolo treba prekonávať prekážky, a tie, kde boli prekážky, si s prehľadom nevšímaj. 🙂
To znie dobre,toto robievam, ako som reagovala počas dňa.Či ako obeť či ako človek v pohode.Ani ma nenapadlo aj tu zameniť len situáciu.
Teraz neviem nakoľko sa nudím a potom vytváram situácie kde sa prekonávam,a kde niečo skutočne od srdca chcem.
Vráť sa k cvičeniu 8 (https://www.belangelo.sk/ako-si-zhmotnit-sen/nasa-honba-za-stastim/). Ak ti tam zavadzia priveľa ľudí a každý si všímal niečo iné, vyber si niekoho, kto má tendenciu byť na teba hrdý, a počúvaj zosilnene, čo hovorí on. 🙂