Poznatok

Ako narábať s negatívnymi emóciami 2 z 3

4.8
(5)

Včera sme hovorili o tom, že negatívne emócie treba dostať zo seba von. Ale potom nastupuje ďalší krok:

2. Vyjasnite si, komu negatívna emócia patrí – a ak nie je vaša, tak ju pošlite preč

Možno to poznáte podľa seba – fungujete v rodine ako dôveryhodný prvok, ako človek, ktorému sa chodia všetci vysťažovať. Ale problém nastane, ak ste vysoko citliví a naberáte na seba stres a emócie ľudí, čo sa vám sťažujú – čiže po takomto rozhovore sa cítite emocionálne vyšťavení. Oni sa po rozhovore cítia lepšie, vy horšie.

A už úplne najhoršie je, keď prijmete ich pocity za svoje a nedokážete odlíšiť, čo ste vy a čo sú už „tí iní“. Potom sa často sami seba pýtate, odkiaľ sa  berie napr.  ten smútok – cítite smútok kvôli niečomu, čo sa stalo vám, alebo ste len vykoľajení zo smútku niekoho iného?

Tu je jediné riešenie nastaviť si hranice. Je v poriadku poskytnúť niekomu útechu a súcitiť s ním, ale potrebujete si vyjasniť, čo cítite vy sami.

Začnite tým, že veľmi presne pomenujete emóciu, čo cítite, a veľmi presne určite, prečo ju cítite.  Najlepšie je, ak si to napíšete na papier alebo do denníka: „Cítim strach.“ Cítim ho preto, lebo… Buďte pritom takí rozvláčni a opisní, ako len dokážete, a pomenujte, čo ste videli, počuli, zažili, čo vo vás tento pocit vyvolalo.

(Všimnite si formuláciu: „cítim strach“. Nie „mám strach“. Veci, ktoré cítime, sú nám „externé“. Ak niečo „máme“,  tak si to privlastňujeme a stotožňujeme sa s tým – a vtedy sa to len ťažko púšťa k vode.

Ak ide o vašu vlastnú emóciu, tak ju patrične vyjadrite (ako, to sme si povedali už včera). Ak však emócia patrí niekomu inému a na vás sa len preniesla, pokojne povedzte, že ju uvoľňujete a že o ňu nestojíte: „(Emócia), cítim ťa a viem,  že sa cítiš zle. Je v poriadku cítiť ťa tak hlboko, ale pretože nepatríš mne, budem bez teba v poriadku a tak ťa prosím, aby si ma opustila.“

Ak ste príliš rozhodení na to, aby ste pustili emóciu k vode, tak sa na pár minút sústreďte na svoj dych, ako keby nič iné  neexistovalo. Sledujte ho – a potom požiadajte emóciu, aby sa vyparila.

A ak vás niekto sústavne emocionálne vyšťavuje, naučte sa odmietať načúvať mu, alebo sa mu úplne vyhnite. Tu si spomínam na jeden fejsbúkový citát, ktorý to dobre vyjadruje:

„Nenadávaj, že ten človek je klaun – polož si miesto toho otázku, prečo sa ešte stále vraciaš do cirkusu.“

🙂

Zajtra dokončenie

 

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie 4.8 / 5. Počet hlasov: 5

Hodnoťte ako prví!

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: