Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)

Ako sa zbaviť obáv a robenia si starostí

5
(2)
Môj život bol plný príšerných príkorí, z ktorých väčšina nikdy nenastala.

Niektorí ľudia majú pocit, že ak si budú v hlave premieľať všetky predstaviteľné i nepredstaviteľné možnosti, ako sa niečo môže pokaziť, pripraví ich to na neočakávané zvraty. Hoci to podľa mojej skúsenosti na jednej strane funguje (ja som v tomto „prehrávaní scenárov“ skutočne dobrá – veď som to aj študovala), najčastejšie to pôsobí celkom kontraproduktívne: tým, že si robíme starosti, znižujeme svoju vibráciu oproti nášmu pôvodnému stavu, čo sa môže prejaviť vo všetkých oblastiach nášho života. Ten čas, čo venujeme tomu, aby sme si robili predstavy o možných problémoch (=negativite), sme mohli venovať tomu, aby sme si vychutnávali bezproblémovú prítomnosť, relaxovali, užívali si života (=pozitivite). Navyše energia nasleduje pozornosť – a o čom špekulujeme, tomu otvárame dvere do nášho príbehu. Aspoň mňa to roky dokonale cementovalo v „svete nedostatku“ bez toho, aby som si to uvedomovala. Svet bol škaredé, nebezpečné mieste, boli ste voči nemu bezmocní a museli ste mať večne všetko pod kontrolou. Ak si spomeniete na rozprávanie o tŕni, viete asi, čo hovorím.

Navyše ak si robíme starosti, tak vlastne len dávame voľný priebeh nášmu vnútornému nedostatku dôvery (lemuriánsky a atlantíďanský strach), čím ich v našom živote zosilňujeme.

Čítala som, ako do tejto pasce spadol aj John Holland, anglické médium. Mal ísť do televíznej relácie, bol jeden z troch vybraných, ale napriek tomu, že je médium („aj médium je len človek“ 😛 ), podľahol obavám, či ho vyberú – príliš mu na tom záležalo. A keď ho odmietli, celkom ho to poničilo – až mu jeden zo známych povedal, že nikdy nevie, či nepríde niečo lepšie… A prišlo. Holland:

„Nemôžem urobiť viac než dať svoje najlepšie, takže dám svoje najlepšie a už nerozoberám, či to bude stačiť. Viac by som aj tak dať nevedel.“

To je asi jediné, čo na prílišné obavy funguje.  Mať rozumnú mieru obáv je dobré: pomôže nám to vymyslieť si vopred riešenia zlých situácií, ktoré môžu nastať, a tým pádom nás nezaskočia a vieme okamžite reagovať. Ale keď obavám venujeme priveľký priestor, uzatvárajú nás do akéhosi „brnenia“, neumožňujú nám opustiť vychodené koľaje a oberajú nás o kreativitu v prístupe k veciam (a teda aj problémom).

Zlé je navyše aj to, že si až pričasto neuvedomujeme, že máme obavy a robíme si starosti. To už je povaha všetkých zvykov. Ak chceme obavy zredukovať, potrebujeme si ich začať uvedomovať (a pripúšťať, že ich máme). Len čo si ich uvedomujeme, dokážeme ich zabrzdiť skôr, než preberú nad nami kontrolu. Pritom spustiť ich môže čokoľvek: nevinná poznámka kamaráta alebo hlúpy komentár v televíznych správach.

A o čo sa ľudia obávajú najčastejšie?

  • o rodinu
  • o financie
  • o kariéru (alebo že ju nedosiahneme)
  • čo si iní o nás pomyslia
  • sme príliš tlstí alebo chudí alebo čokoľvek na to, aby sme mali úspech
  • návšteva lekára alebo zubára
  • stúpajúce ceny pohonných hmôt (alebo čohokoľvek, čo považujeme za „potrebné“ pre náš život)
  • skúšky a testy
  • problémy iných ľudí.

Často sa obávame len preto, že to je jediné, čo vieme urobiť. Niektorí ľudia sa obávajú aj toho, že sa obávajú priveľmi… 😉 Ak trpíme obavami, zapíše sa to do nášho výzoru – navráskavíme čelo, často vyrobíme na čele „omega-vrásku“, hrbíme sa (=tým si chránime zraniteľné časti tela – hrdlo, brucho a pod.), opticky sa „znižujeme“ (aby nás nikto nebral za potenciálneho protivníka).

Obavám a starostiam podliehajú častejšie tí, čo si lepšie pamätajú svoje prehry než svoje výhry – ľudia s veľmi nízkym prahom bolesti a nízkym pocitom sebahodnoty.

Čo s tým, ak sa príliš obávame?

Udržiavajte sa v behu

Keď sa udržiavame v činorodosti, nemáme čas na to, aby sme si robili starosti. Ľudia, čo majú priveľa voľného času, ho väčšinou trávia tým, že sa niečoho obávajú – vykresľujú si v hlave scenáre, čo všetko sa môže pokaziť, a nakoniec žijú viac v svojich obavách ako v realite.

Ak k nim patríte, ak máte tendenciu sa všetkého obávať a robiť si starosti, snažte sa rozpoznať situácie, kedy si robíte starosti najviac. Zapisujte si niekoľko týždňov svoje myšlienky, identifikujte situácie a miesta, kedy začnete cítiť obavy, a sledujte, čo tieto obavy spúšťa. Sledujte, ako často sa obavy vynárajú.

Potom si nájdite alternatívy, čo budete robiť počas kritických období. Jednoducho zmeňte svoje rutiny. Ak zistíte, že vaše starosti sa spúšťajú po návrate domov z práce, tak si nájdite nejaký alternatívny projekt, ktorému sa budete vtedy venovať – zamestnajte hlavu niečím iným, podnetným.

Dokonalosť nie je vždy riešením

Ďalší zo spôsobov, ako sa vyhnúť robeniu si starostí, je prestať byť perfekcionista. Nemusí byť všetko bezchybné. Dovoľte sami sebe byť ľudskí a robiť aj chyby. Keď sa učíte maľovať, neočakávajte od seba, že urobíte umelecké dielo – stačí do toho len dať všetky vaše momentálne schopnosti. A ak nimi neprekvapíte Van Gogha, nič to – stačí, že ste urobili, ako ste najlepšie vedeli.

S týmto prístupom si budete robiť menej starostí a budete spokojnejší z procesu tvorenia.

Potrebujete si uvedomiť, že robenie starostí je len podmnožina strachu a náš najväčší strach je nemať kontrolu nad vecami. Perfekcionizmus je len iná forma pokusu mať nad všetkým kontrolu.

Iná forma kontroly je, paradoxne, odkladanie na neskôr. Je to o tom, že odsúvate robenie vecí na chvíľu, kedy budú podmienky ideálne. Ale podmienky sú len málokedy ideálne a tak sa môže stať, že perfekcionizmus vám nedovolí pohnúť sa vpred.

Cvičenie: Meníme svoju vnútornú mapu reality

  1. Urobte si zoznam vecí, nad ktorými si robíte najväčšie starosti. Zapíšte si, čo si v ducho hovoríte, keď si tie starosti robíte. Dovoľte si len ovabu pomenovať, poďakujte mysli za ňu a pohnite sa myšlienkami na niečo iné.
  2. Keď sa zo zaznamenávania starostí už stal návyk a zozbierali ste dosť ustarostených myšlienok, analyzujte svoje starosti. Aké dôkazy ich podkladajú? Nakoľko pravdepodobné je, že k danej situácii príde? Už sa to niekedy stalo? A existuje nejaký racionálny dôvod, prečo si myslieť, že to vôbec nastane? Ak nie, vyškrtnite myšlienku zo zoznamu hrubou červenou fixkou!
  3. Čo najhoršie by sa mohlo prihodiť, keby k tomu došlo? Naplánujte si, čo v takomto prípade urobíte. Ako by ste minimalizovali dopady? Zapíšte si postup, čo v takej situácii urobíte.
  4. Píšte si svoj zoznam starostí v dvoch stĺpcoch: v prvom starosť, v druhom opatrenia, ktoré vedú k jej odstráneniu.
  5. Keď si robíte starosti, máte tendenciu predstavovať si to najhoršie, čo sa môže stať, ale skúste si predstaviť aj to najlepšie, čo sa môže stať.

Musím priznať, že hoci sa tohto postupu akosi intuitívne držím už roky, ten posledný Hollandov bod mi zatiaľ vždy nejako unikol… 😉

Robenie si starostí je totálna strata času. Nič nezmení, pripraví vás o všetku radosť zo života a zamestnáva vás tým, že nič nerobíte.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hlasov: 2

Pridaj komentár