Poznatok

Rozprávanie o tŕni

()

Spirituálna cesta je sústavná transformácia. Ak chcete rásť, potrebujete prestať bojovať za to, že budete stále rovnakí, a naučiť sa akceptovať zmeny hocikedy a hocikde. Jedna z najdôležitejších oblastí, ktoré si vyžadujú sústavnú zmenu, je spôsob, akým riešime naše osobné problémy. Obvykle sa snažíme rušenia ošetrovať tým, že sa chránime. Skutočná transformácia začína, keď akceptujete svoje problémy ako prostriedok rastu.

Predstavte si, že máte v paži tŕň, ktorý je priamo zapichnutý do nejakého nervu. Keď sa niečo tŕňa dotkne, spôsobuje vám to obrovskú bolesť. A pretože to tak bolí, predstavuje tŕň vážny problém. Je ťažké spať, pretože sa prevaľujete a tým sa ho dotýkate. Je ťažké priblížiť sa ľuďom, pretože by sa ho mohli dotknúť.  Ten tŕň vám obrovsky znepríjemňuje život. Nemôžete sa ísť ani prejsť do lesa, pretože konáre by sa mohli o ten tŕň otierať. Tento tŕň je sústavný zdroj rušenia a nepohody a ak to chcete vyriešiť, máte len dve možnosti.

Prvá možnosť je, že prijmete situáciu takú, aká je, a rozhodnete, že keďže ten tŕň je taký extrémne citlivý na dotyk, potrebujete zaistiť, že sa ho nič dotýkať nebude. Druhá možnosť je povedať si, že keďže dotyk na tŕni tak bolí, potrebujete ho vybrať von. To, čo si zvolíte, ovplyvní celý zvyšok vášho života. Toto je jedno z kľúčových štrukturálnych rozhodnutí, na ktorých je postavená celá vaša budúcnosť.

Pozrime sa na to bližšie. Rozhodnete sa pre prvú možnosť: postaráte sa, aby sa tŕňa nič nemohlo dotýkať. Potom nebolí. Ale pred vami stojí celoživotná úloha. Ak chcete ísť do lesa na prechádzku, musíte najprv vyklčovať porast popri cestičke, aby tam neboli vetvy, ktoré sa tŕňa môžu dotknúť. (A toto urobiť zakaždým, keď naprší a vetvy podrastú.) Pretože pri spánku sa prevaľujete z boka na bok a vtedy tŕň bolí, potrebujete ošetriť aj toto. Možno si vymyslíte nejaký chránič. Ak do toho skutočne vložíte hodne energie a váš chránič bude fungovať, pomyslíte si, že ste problém vyriešili. Poviete si: „Už sa mi spáva dobre. Potrebujem ísť do telky a porozprávať iným, ako na to. Vlastne, mohol by som to predávať – každý, kto má podobné problémy, to vďačne kúpi.“

Takže teraz už máte celý svoj život vybudovaný okolo toho tŕňa – a ste na to hrdí. Podrast v lese udržiavate dobre vyrezaný a v noci nosíte svoj vynález. Ale odrazu máte nový problém – zamilujete sa. A to veru je problém, pretože vo vašej situácii je ťažké niekoho čo len objať. Nikto sa vás nesmie dotýkať, pretože by sa mohol dotknúť tŕňa. Takže vynájdete iný aparát, ktorý umožňuje ľuďom byť blízko bez toho, aby sa v skutočnosti dotýkali. Ale pretože tento aparát je hodne rozložitý, potrebujete prebúrať v byte nové, väčšie dvere. Navyše je ťažký, tak ho opatríte kolieskami – a potrebujete odstrániť prahy a schody. A aby ste nenarážali, potrebujete nainštalovať všade senzory dotyku. Už môžete robiť čokoľvek. Poviete si: „Vyriešil som všetky moje problémy. Som slobodná bytosť. Môžem ísť kamkoľvek, kam sa mi zachce. Môžem robiť čokoľvek, čo sa mi zachce. Ten tŕň kedysi ovládal môj život. Teraz už neovláda nič.“

Nič? Omyl! Teraz už ovláda všetko. Ovplyvňuje všetky vaše rozhodnutia vrátane toho, kam pôjdete, s kým sa budete cítiť dobre a kto bude rád vo vašej spoločnosti. Ovplyvňuje, kde môžete pracovať, v akom dome môžete žiť a v akej posteli môžete spávať.

Nakoniec sa život, v ktorom sa chránite pred svojím problémom, stáva dokonalým odrazom samotného problému. Ak neodstránite korene problému, ale sa len budete chrániť pred problémom, ovládne problém váš život. Zostanete psychologicky fixovaní na svoj problém v takej miere, že pre jeden strom prestanete vidieť les. Venujete sa jedinému – vyhýbate sa vášmu problému. Teraz sa už váš problém stal centrom vášho vesmíru. Okrem neho niet ničoho iného.

Vezmime si ako príklad osamelosť. Povedzme, že máte veľmi hlboký pocit vnútornej osamelosti. Taký hlboký, že v noci neviete zaspať a počas dňa ste precitlivelí. Máte tendenciu hocikedy pociťovať ostré bodnutia osamelosti a to vás veľmi bolí. Neviete sa sústrediť na prácu a keď ste veľmi osamelí, nedokážete sa ani kontaktovať s inými ľuďmi. Tá osamelosť pôsobí presne ako náš tŕň. Spôsobuje bolesť a rušenie v každej oblasti vášho života. Ale čo sa týka ľudského srdca, máme oveľa viac než len jeden tŕň. Sme precitlivelí na samotu, na odmietanie, na náš fyzický vzhľad, na našu mentálnu zdatnosť. Beháme po svete so srdcom plným tŕňov, ktoré sa odierajú tu i tam.

A zasa: aj v tomto prípade máte dve možnosti. Iste, bolo by lepšie vybrať ten tŕň. Ale ak sa rozhodnete si tŕň ponechať a postarať sa len, aby sa ho nič nedotklo, musíte zmeniť celý svoj život, aby ste sa vyhli situáciám, ktoré by sa do tŕňa zapreli. Ak ste osamelí, nepoleziete na miesta, kde by ste mohli stretávať páriky. Ak sa bojíte odmietnutia, nesmiete si ľudí pripustiť veľmi blízko. Je to to isté, ako keď ste klčovali porast v lese. Prispôsobujete svoj život tak, aby v ňom mal tŕň svoje (bezbolestné) miesto. V prvom príklade bol tŕň vonkajší; teraz je tŕň vnútorný.

Keď ste osamelí, často sa nachytáte, ako premýšľate o svojej osamelosti. Čo môžete povedať alebo urobiť, aby ste sa necítili osamelí? Všimnite si, že sa nepýtate, ako sa zbaviť vášho problému; pýtate sa, ako sa chrániť pred tým, aby ste ho cítili. Odpoveďou bude buď sa vyhýbať situáciám, alebo začnete používať ľudí, miesta a veci ako ochranný štít. Budete žiť s niekým, pretože vám to dá pocit, že nie ste osamelí. Osamelosť bude riadiť celý váš život. Neodstránili ste jej koreň, len ste sa pokúsili dosiahnuť, aby ste ju nepociťovali. Ak niekto zomrie alebo vás opustí, osamelosť vás znova začne mátať a bolieť. Problém sa vráti v tom okamihu, kedy vás externá situácia nedokáže ochrániť pred tým, čo je vnútri.

Ak sa vám podarí nájsť niekoho, kto zmierni váš pocit osamelosti, začnete sa okamžite starostiť nad tým, ako udržať vzťah s touto osobou. Čo smiete povedať a čo už nesmiete povedať? Ako sa musíte správať, aby tá osoba zostala? A čo ak nie ste dosť dobrí? Napĺňate potreby tej osoby? Odrazu sa musíte zdvihnúť, pohnúť zadkom a ísť naprávať všetko, čo ten vzťah ohrozuje. Musíte si robiť hlavy nad tým, ako sa obliekať a ako rozprávať. Musíte si robiť hlavu nad tým, čo si ľudia o vás pomyslia, pretože to by mohlo ovplyvniť pocit osamelosti alebo potrebu lásky. Ak sa okolo vás niekto točí a zmierňuje váš pocit osamelosti, začnete si klásť otázky: „Ako potrebujem konať, aby som ti ulahodil?“ Chcete byť čímkoľvek, čo potrebuje, len aby ste už necítili tie záchvaty osamelosti.

Takže teraz sa už starostíte o vzťah. To vo vás vytvára pocit napätia a nepohody a môže vás to oberať o spánok. Pravdou však je, že tá nepohoda, ktorú pociťujete, nie je samotný pocit osamelosti. Je to ustavičný tok myšlienok ako „Povedal som tú správnu vec? Má ma naozaj rád, alebo si to len namýšľam?“ Jadro problému začína byť zahrabané pod kopou týchto plytších problémikov, ktoré sú všetky o pokuse vyhnúť sa tomu jednému veľkému. Teraz sa veci stávajú skutočne komplikovanými. Ľudia nakoniec používajú svoje vzťahy na to, aby ukryli svoje tŕne. Ak ti na niekom skutočne záleží, tak sa od teba vyžaduje, že upravíš svoje správanie tak, aby si sa nedotýkal jeho citlivých miest!

Takto sa ľudia správajú. Dovolia, aby strachy z vnútorných tŕňov ovplyvnili ich správanie. Skončia pri obmedzovaní svojho života presne tak ako ten, čo žil s externým tŕňom. Kompenzujú rušenie tým, že sa vonku snažia urobiť opatrenia, aby necítili rušenie z toho, že majú vnútri tŕň.

Tŕne možno aj vytiahnuť. Máme tú schopnosť. Môžeme sa oslobodiť od diktátu tŕňov. Môžeme hovoriť s ľuďmi preto, že nás zaujímajú, nie preto, že sa cítime osamelí. Môžeme mať vzťah s niekým, pretože ho naozaj máme radi, nie preto, že potrebujeme, aby mal rád on nás. Môžeme milovať kvôli tomu samotnému pocitu, nie na to, aby sme sa vyhli svojim vnútorným problémom.

Oslobodzujeme sa tým, že sa nájdeme. Nie ste tá bolesť, čo cítite. Nie ste tá časť z vás, čo ide zo všetkého vyletieť z kože. Nič z týchto rušení nemá do činenia s vami. Vy ste ten, kto všetky tieto veci registruje a pozoruje.

Aby ste sa zbavili vnútorných tŕňov, prestaňte sa s nimi jednoducho hrať. Čím viac sa ich dotýkate, tým viac ich dráždite. A keďže večne robíte niečo len na to, aby ste sa im vyhli, nemajú nikdy šancu prirodzenou cestou sa vyriešiť. Môžete rušeniu dovoliť, nech sa aktivuje, a potom ho vysedieť. Pustiť k vode, uvoľniť, nechať pominúť. Pretože vnútorné tŕne sú len zablokované energie z minulosti, možno ich uvoľniť. Problém je, že buď sa úplne vyhýbate situáciám, v ktorých by sa mohli uvoľniť, alebo ich potláčate v mene vlastnej ochrany.

Predstavte si, že sedíte doma pri telke a pozeráte film. Všetko je úplne v poriadku až do chvíle, kedy sa dvaja hlavní hrdinovia do seba zamilujú. Odrazu cítite osamelosť, ale pri vás nie je nikto, kto by vám venoval svoju pozornosť. Tento príklad ukazuje tŕň, ktorý máte sústavne v srdci; obvykle nie je aktivovaný, kým sa ho niečo ako tá filmová zápletka nedotkne. Cítite svoju reakciu ako pocit vnútornej prázdnoty, ako keby vám „padlo“ srdce. Je to veľmi nepríjemné. Zaplaví vás pocit slabosti a začnete si spomínať na iné chvíle, kedy ste sa cítili osamelí, kedy ste pri sebe nikoho nemali alebo kedy vám ľudia ublížili. Uložená energia sa uvoľňuje zo srdca a vytvára myšlienky. A odrazu miesto toho, aby ste si pozerali film v telke, sedíte osamelo vo vlnách myšlienok a emócií.

Čo môžete urobiť okrem toho, že niečo zjete, niekomu zavoláte alebo začnete robiť niečo iné, kým sa neukľudníte? Môžete urobiť to, že si všimnete, že ste si všimli. Môžete si všimnúť, že vaše vedomie pozeralo telku a teraz pozerá vašu vnútornú melodrámu. Ten, kto toto vidí, ste vy – subjekt. To, na čo sa pozeráte, je objekt. Pocit prázdnoty je objekt – je to niečo, čo cítite. Vaše východisko spočíva v tom, že zaregistrujete, kto si to všíma. Všímate si, kto to cíti tú samotu. Ten, kto si to všíma, je už slobodný. Ak sa od týchto energií chcete oslobodiť, potrebujete ich nechať prejsť cez vás ako voda cez sitko miesto toho, aby ste ich v sebe zadržiavali skrývaním.

Od detstva sa vo vás hýbali energie. Uvedomte si, že v sebe vnútri nosíte citlivú osobu. Pozorujte túto citlivú osobu, ako prežíva rušenie. Ako cíti žiarlivosť, potrebu, nedostatok a strach. Tieto pocity sú jednoducho súčasťou ľudskej prirodzenosti. Ak sa na ne pozriete bližšie, uvidíte, že nie sú vy; sú len niečo, čo vy zažívate.

Niektoré z najkrajších kúskov poézie, prózy a hudby vytvorili ľudia, ktorí boli vnútorne rozháraní. Veľké umenie prichádza z hĺbky našej bytosti. Môžete tieto hlboko ľudské stavy zažívať bez toho, aby ste sa v nich strácali alebo im vzdorovali. Môžete zaregistrovať, že registrujete, a potom pozorovať, ako vás pocit osamelosti ovplyvňuje. Zmení sa vaše držanie tela? Dýchate rýchlejšie alebo pomalšie? Čo sa stane, keď osamelosť dostane potrebný priestor na to, aby vami prešla? Buďte výskumník. Sledujte to – a ono to prejde. Ak sa nevnoríte do toho pocitu, čoskoro prejde a vynorí sa niečo iné. Tak to prijmite všetko tak, ako to príde.

Nemusíte sa zbaviť osamelosti; len sa potrebujete prestať ňou zapodievať. Je to len ďalšia vec vo vesmíre ako autá, tráva, hviezdy. Nemá vás čo trápiť. Proste ju nechajte byť takú, aká je. Vedomie nebojuje; vedomie uvoľňuje. Vedomie si len uvedomuje, kým všetko, čo je vo vesmíre, pred ním defiluje ako na prvomájovom sprievode.

To je podstata spirituálneho života. Keď sa raz naučíte, že je v poriadku cítiť svoje vnútorné (roz)rušenia a že vás nedokážu rozrušiť, keď sa na ne pozriete z balkóna, budete voľní.

Otázka k textu:

Máte aj vy svoje tŕne? Pozrite sa na to, ako budujú svet okolo vás a predurčujú vaše reakcie; vezmite si príklady z článku ako oporu.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

1 názor na “Rozprávanie o tŕni”

  1. ‘Vsimajte si, kto to citi tu samotu. Ten, kto si to vsimla, je uz slobodny.’

    Toto mi po precitani vytvorilo buracajuci moment ticha, v ktorom zastal svet. Nominujem to do Citatovej Siene Slavy 🙂

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: