Úvahy

Ako vibrujete?

()

„Niekedy to, za čím naozaj smútime, je strata našich očakávaní. Smútime za  stratou predstavy, aké by niečo bolo či aké to podľa nás malo byť.“ — Jennifer Longmore

Často sa neupíname ku konečnému cieľu, ktorý sme si chceli do života pritiahnuť (ktorý má vždy podobu istého pocitu), ale sa upíname na konkrétnu predstavu o tom, ako to bude vyzerať, keď sa tam dostaneme… Miesto podstaty sa sústredíme na formu – a tú potom hľadáme márne a chýba nám, teda máme pocit, že ešte nie sme tam, kde sme chceli byť…

V poslednom čase som z rôznych kanálov niekoľkokrát počula jednu múdru vetu:

Univerzum nám nedá to, čo chceme; nenaplní nám to, čo si predstavujeme; ale nám dá to, ako vibrujeme.

Takže otázka nie je „aké máte predstavy?“, ale „ako vibrujete?“

Preto je taká dôležitá vďačnosť – a vrtíme sa okolo nej ako pes za svojím chvostom v každom projekte. Rozdiel medzi „zhmotňovaním/objednávkou Univerzu“ a vďačnosťou je totiž jeden – a zásadný: pri vďačnosti do prostredia vyžarujeme pocit, že už máme. Že sa nám niečoho už dostalo a teraz očakávame ten zvyšok. 🙂

A teraz ruku na srdce: kde ešte „chcete“ (lebo nemáte) a kde už máte a tešíte sa na to, čo vás čaká za rohom?

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: