Poznatok

Veľa problémov vieme ošetriť snívaním

5
(3)

„Sen je len iná tvár reality.“ — Sun Belangelo

Tak, ako dosahujeme veci na fyzickej úrovni existencie, vieme dosahovať veci aj na mimofyzickej úrovni existencie – a niekedy ich takto dosahovať musíme. Napríklad ak máme v sebe program „nie sme milovaní, sme pre iných bezvýznamní“, nepomôže nám snažiť sa túto dieru na duši (a energii) zapchávať „vecami“ – kupovaním zbytočností, združovaním sa s ľuďmi s podobnou dierou v duši či vyvyšovaním sa a sekírovaním podriadených… Tu najskôr pomôže ísť do sna a ošetriť to, čo dieru spôsobilo.

Keď hovorím „ísť do sna“, môže to mať rôzne podoby: jedna je ísť do meditatívneho stavu (alfa hladina) a riešiť si to v ňom buď osamote, alebo vo vedenej meditácii. Iná je ísť ešte hlbšie do theta až delta hladiny, kedy už dostávame priame a nerušené napojenie na podvedomie a začíname vedome (lucídne) snívať. Tam sa toho tiež dá páchať neúrekom: šamanské putovanie, priamy kontakt s energiou alebo kontakt so sebou v rôznych etapách nášho života a „prinavrátenie si stratených kúskov duše“ (t. j. energiu, ktorá zavrzla v tých situáciách, dnes nám chýba a jej nedostatok nám skresľuje prežívanie).

Emocionálne škody nemožno napraviť tým, že im porozumieme. Rozum je doména myslenia a keď sa cítime biedne, potrebujeme ísť na rovinu pocitov – a to je podvedomie a sny.
Pozor: emocionálne škody nemožno napraviť tým, že im porozumieme. Rozum nezodpovedá za pocity. Rozum je doména myslenia a keď sa cítime biedne, potrebujeme ísť na rovinu emócií/pocitov – a tou je u nás podvedomie a jeho „mobil“ zvaný sny. 🙂

Aby som ukázala, ako môže vyzerať „ísť do sna“, dávam sem časť verejne prístupného úryvku z Nezastaneš na polceste (kde bolo o bosoráckom snívaní toho hodne). Toto je vysvetlenie, ako nás kontaktuje energia v lucídnych snoch (a teda aj ako vzniká symbolika v našich „normálnych“ snoch):

Zacítila som slabý závan vzduchu. Obzrela som sa. Na balvane nado mnou sedel starík. Mal prekrížené nohy, biele vlasy a vráskavú, dobrotivú tvár.

“Kto si?” spýtala som sa ho.

“Osiris,” povedal.

“Počkaj… Nie si ty nejaký egyptský boh?”

“Egyptský a iný,” súhlasil skromne.

“Ale vyzeráš tak… obyčajne,” povedala som sklamane.

“Ako vyzerám, tak vyzerám,” odvrkol veselo. “Niekedy ako starček, inokedy ako srnka.”

“Srnka? Ty si moja srnka?”

“Isteže som tvoja srnka! Už chvíľku na teba dávam pozor a čakám, kedy pochopíš.”

“Čo som mala pochopiť?”

“Že sen je len iný pohľad na realitu.”

“Prečo si mi to nepovedal už vtedy? Prečo si sa tváril ako srnka? A prečo si prišiel teraz ako starík?”

“Priveľa otázok odrazu,” žmurkol na mňa. “Nemalo význam ti hovoriť. To, čo ti niekto povie, je len informácia. Na to, aby si zmúdrela, musíš si urobiť svoju vlastnú skúsenosť. Keby som ti bol povedal, že sen je len iná tvár reality, nevedela by si, čo ti hovorím.”

Musela som priznať, že má pravdu. Ešte aj teraz mi jeho slová neboli jasné, ale akosi som cítila, čo mi nimi chce povedať.

Pokračovanie kapitoly (aspoň kúsok) si prečítate tu. 🙂 A knižka celá sa dá aj kúpiť. 😉

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hlasov: 3

Hodnoťte ako prví!

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)