Tento návod som dostala od Brada Schipkeho, ktorý sa zaoberá spracovaním traumy. Bol to dlhý mail, takže krátim:
Väčšina ľudí, čo zažili traumu, žije v minulosti. Zavrznú tam, pretože minulosť ukrýva obrovské množstvo bolesti a či chcú alebo nie, súčasnosť aktivuje zakaždým nejaký ich spúšťač a tým znova fokusuje ich pozornosť na minulosť/bolesť.
Ale nastáva aj niečo iné – začnú premietať svoju minulosť do budúcnosti. Interpretujú svoju budúcnosť očami minulosti a to im vykresľuje bezútešnú cestu.
A čo horšie, táto minulosť im poskytuje aj istú mieru bezpečia – nie preto, že by bola „príjemná“, ale pretože ju už poznajú a známe veci v nás vyvolávajú pocit súdržnosti a istej útechy.
A to aj vtedy, keď boli totálne neutešené.
Veď sa aj hovorí, že známe zlo je menej desivé ako neznáme zlo. A pre ľudí je prirodzené obávať sa neznámeho. Pretože neznáme môže byť čosi úžasné – ale aj čosi, čo nás zachloští.
Takže naša myseľ, aby nás udržala pekne v bezpečí, je naprogramovaná báť sa neznámeho.
Ešte kým sme dennodenne bojovali o holé prežitie, tento program mal zmysel. Ale dnes, keď ohrozenia nie sú zakaždým ohrozenia života, svoj zmysel stráca.
Pretože neznáme nie je len miesto, kde sídlia strašné veci, ale súčasne aj miesto, kde sídlia všetky tie dobré veci, čo dnes nemáme.
Všetko to, čo dnes nemáme, sídli tiež z neznámom, a tak zakaždým, keď sa pokúšame vyhnúť tým zlým veciam, vyhýbame sa súčasne aj tým dobrým.
Vyhýbanie sa nezámemu totiž vedie k jedinému: že sa náš život nezmení. Že zostane taký mizerný, ako je dnes. Že budeme mať donekonečna tie isté problémy.
A späť k poznaniu, že väčšina ľudí, čo prežili traumu, žije v minulosti. Boja sa budúcnosti, pretože berú minulosť ako to, čo sa bude opakovať.
Dáva im to istú mieru komfortu – pocit, že dokážu predvídať vývoj len preto, že ho už poznajú.
Takže ak si začnú vizualizovať novú, lepšiu budúcnosť, čo nastane? Vynorí sa napätie a neistota.
Prečo?
Dôvody sú tri:
- Pretože je pre ľudí prirodzené báť sa neznámeho.
- Pretože neveríte, že lepšia budúcnosť je možná.
- Pretože sa obávate toho, že sa veci zlepšia len na to, aby sa znova pokazili a vy ste zažili novú traumu.
Preto si ľudia nepredstavujú pre seba lepšiu budúcnosť – a pritom predstavovať si lepšiu budúcnosť je jediná cesta von. Lebo veď aké by boli iné možnosti? Predstavovať si ten istý nanič život? Predstavovať si horší život? No rozhodne to nie sú reálne možnosti!
Jediná cesta je čeliť svojim strachom a začať si vykresľovať, ako by mohla vyzerať lepšia budúcnosť.
Teraz sa možno ozvete: „Ale ja si neviem predstaviť, ako by mohla vyzerať lepšia budúcnosť! Celý život som nepoznal nič iné než túto biedu…“
Nuž, potom je to vaše rozhodnutie – rozhodnutie opakovať svoju mizériu donekonečna.
Takže… ako na to? Ako si začať vykresľovať pre seba lepšiu budúcnosť?
Odporúčam denne si zapisovať svoje ciele.
Nezaberie to viac než pár minút denne. Ja to robievam každý večer i ráno, aby som zostal fokusovaný na budúcnosť, akú si pre seba predstavujem.
Tu je šesť tipov, ako na to:
- Nesnažte sa to prešpekulovať, neanalyzujte svoje dôvody a neposudzujte ich. Zapíšte si len, čo chcete.
- Píšte to v prítomnom čase. Miesto „chcem vyhojiť svoj posttraumatický stres“ napíšte „môj posttraumatický stres je plne vyhojený“.
- Ak je to možné, vložte do toho emóciu: „môj posttraumatický stres je plne vyhojený a cítim sa pokojný a v mieri so sebou i svetom“
- Napíšte si pre svoj cieľ afirmáciu, čosi ako „cieľ pre vieru“, teda niečo, čo sám seba vediete uveriť.
- Vizualizujte si cieľ pár sekúnd.
- Pozorujte, či a aké pocity sa vynoria, a uvoľnite ich. Tu sa dotýkate už preprogramovania svojich základných presvedčení o živote. Niekedy vás to možno rozplače… To je v poriadku. Nezastavujte sa na tom. Nechajte to uplynúť a relaxujte.
Neviem, ako vy, ale ja na to idem. Chcem zistiť, či dokážem znova nájsť nádej a dôveru, ktoré som mala ako malé dieťa.