Poznatok

Cyklus neúspechu a zlyhania

()

Toto je dlhší text, ktorý vypadol z projektu Ako si zhmotniť sen, keďže ide hodne do „teórie“. Ale pretože je lepšie „nezomrieť sprostý“ 😉 , neochudobním vás oň (nie je štylisticky veľmi upravovaný, takže sorry):

Je dôležité pochopiť, prečo ste tak dlho museli zápasiť s negatívnymi návykmi – a pravdepodobne to nebude to, čo ste si mysleli a čo ste boli naučení.

Zlyhanie si svoju cestu do vášho života hľadá veľmi špecifickým cyklom neúspechu zlyhania a ak v tom cykle žijete, je to ako budovať dom na pohyblivých pieskoch.

Cyklus zlyhania

Cyklus neúspechu a zlyhania začína prokrastinovaním. Len čo začnete prokrastinovať, čoskoro sa nájdete v časovej tiesni. Odrazu na nič nemáte dostatok času, večne zaostávate a večne dobiehate. Keď sa takto chvíľku cítite, vaša energia klesá. A len čo poklesne vaša energia, začínate žiť z negatívnej perspektívy. Teraz sa nielenže na seba jedujete, že ste veci odkladali a že dnes cítite nekonečný tlak nedostatku času, ale navyše zrazu všetko, celý svet a každú situáciu, čo vás postretne, nevnímate ako šancu či príležitosť, ale ju vnímate cez filter negativity: „čo zas?!“ Takže sa cítite zle, veci vyzerajú zle a všetko, čo k vám prichádza, vidíte v negatívnom svetle.

Hovoríme „nie“ tak dlho, až začneme prirodzene vysielať energiu „nie“ bez toho, aby sme si to čo len uvedomili!
Prirodzenou reakciou na všetku túto negativitu je odpor. Keď sme negatívni, fungujeme zo strachu, z pochybností a z prílišného fokusu na nedostatok a príkoria. Odrazu všetko, čo nám vchádza do života, každá situácia a každá príležitosť, aj keby boli hneď pozitívne, sú pre nás príťažou, pretože už nemáme energiu ani čas na to, aby sme sa nimi zapodievali, a tak pre nás predstavujú ohrozenie – ako keby ohrozovali naše fyzické prežitie. Tak sa totiž cítime – ako keby sme stáli chrbtom k stene a bojovali o holý život.  Takže čo urobíme? Vzdorujeme. Hovoríme „nie“ znova a znova. Hovoríme „nie“ tak dlho, až začneme prirodzene vysielať energiu „nie“ bez toho, aby sme si to čo len uvedomili!

A vtedy sa štruktúry začnú rúcať a uvrhnú nás do chaosu: keď sa necítime dobre, keď sme uponáhľaní a nepripúšťame k sebe nič pozitívne, cítime, akoby nás opustilo všetko šťastie. Všetky naše štruktúry vyhodíme von oknom, pretože máme problém udržať sa čo len v chode a v tempe, ktorým náš život okolo nás hrmí. V tomto stave naša myseľ aj energia začínajú byť chaotické – a to sa odrazí vo vonkajšom svete, v našom prostredí. Keď k tomuto dôjde, cítime sa hrozne, stiahneme sa a prechádzame k poslednému kroku zlyhania – do izolácie.

Izolácia neznamená nutne, že ste zavretí doma a sami. Môže tak vyzerať, ale začína už oveľa skôr. Začína pocitom, že to všetko musíte zvládnuť sami, že nemáte podporu ani oporu, že sa musíte presadiť, aby ste prežili – a to všetko sami.

Keď sa dostanete až sem, vaša prirodzená reakcia je prokrastinovať ešte viac. Cyklus sa uzatvára a negativita sa prehlbuje a prehlbuje, až sa nakoniec cyklus neúspechu a zlyhania stane vašou druhou kožou, návykom, podľa ktorého fungujete.

Zbaviť sa starých návykov

Ak ste sa v tomto našli, ešte stále nie je nič stratené – aj keby ste boli v cykle zlyhávania celé roky, ešte stále sa dá prepnúť do cyklu úspešnosti. Ale než sa pozrieme na to, ako, potrebujete si ujasniť jedno – v cykle neúspechu a zlyhávania vás udržiava jedno obrovské nedorozumenie: presvedčenie, že sa potrebujete zbaviť svojich zlých návykov.

Pritom nič nie je menej pravdivé! Zbavovanie sa zlých návykov totiž nefunguje. Navyše vás udržiava v nehybnosti, s pocitom zlyhania a osamelosti.

Pravda je taká: ak sa niečoho zbavíte, máte tendenciu nahradiť to niečím iným. A pretože nahrádzame zlý návyk, energia, ktorou ho automaticky nahradíme, bude vysoko podobná – teda negatívna.

Poďme sa miesto toho pokúsiť vymaniť z duality a prestať nálepkovať veci ako „zlé“ alebo dobré“. Návyk je jednoducho návyk. Zlým alebo dobrým ho robí náš uhol pohľadu, z ktorého naň práve pozeráme. Preto každý návyk má svoje pozitívne i negatívne prejavy. Pomocou tohto zákona duality ho možno v skutočnosti pomerne ľahko zmeniť. Trik spočíva v tom, ktorej strane návyku sa venujeme – dodávame jej pozornosť. Ak sa nám v minulosti podarilo „zbaviť“ zlého návyku, tak sme len vlastne presunuli našu pozornosť z jeho „zlej“ stránky na tú „dobrú“.

Toto všetko ste doteraz nevedeli. Ale odteraz už sa nemôžete tváriť, že to neviete – s týmto poznaním už začínate byť sami zodpovední za svoj cyklus neúspechu a zlyhania. Váš pôvodný cyklus neúspechu a zlyhania z vás robil prokrastinátora, osobu, ktorá nedoťahuje veci do konca. Preto ste mali problémy s nedostatkom času a preto ste stále mali pocit, že si svoje sny nikdy nezhmotníte! Preto ste sa aj cítili odrezaní, osamotení, boli ste na všetko sami, bez pomoci a podpory a pod ustavičným tlakom, búšili ste hlavou do múra a snažili ste sa viac a viac a tvrdšie a tvrdšie – a bezvýsledne!

Keď toto zvrátite, prestanete žiť pod tlakom a vrátite do života radosť. A zvrátite to tak, že návyk zlyhať prepnete do stavu „návyk uspieť“.  Dokonca to ani nie je ťažké, ak to urobíte správne.

Ako prerušiť cyklus zlyhania

Správne sa to robí tak, že transformujete svoje návyky znútra, nie zvonka, ako ste to boli pravdepodobne naučení.

Potrebujete na to 3 kroky:

  1. presmerovať svoju pozornosť
  2. zmeniť svoje očakávania
  3. zmeniť svoje konanie.

Presmerovať pozornosť znamená začať si uvedomovať, ako ste žili doteraz. Väčšinu času žijeme nevedome, teda neuvedomujeme si, čo a ako robíme. Žijeme z autopilota. Náš autopilot sú automatizované reakcie a predstavy o situáciách, ktoré majú korene niekde v minulosti a možno vôbec nie sú v súlade s tým, čo si dnes pre seba prajeme. Ak si tento rozdiel neuvedomíme, tak vlastne aktívne podporujeme náš návyk zlyhania.

Ak ste doteraz žili z autopilota, hlavne sa teraz za to nezačnite kritizovať a posudzovať! To je ďalší taký neproduktívny negatívny návyk, ktorý nikomu nepomôže – len umelo zvyšuje našu negativitu. Jednoducho vezmite na vedomie, že to doteraz bolo tak, a postarajte sa, aby to odteraz tak už nebolo. 🙂 Miesto uvedomovania si nedostatku, boja a problémov a nadávania si, že ste babráci a lúzri, presuňte svoju pozornosť na to dobré v tom, čo robíte. Pretože energia nasleduje pozornosť, prestanete posilňovať negatívnu stránku návyku a posilníte miesto toho to pozitívne – čím zmeníte základnú nosnú vlnu svojho autopilota!

Vezmite ako príklad kameň v topánke. Kým si neuvedomujete, že ho tam máte, tak idete ďalej a len krivo našľapujete. Možno sa vám urobí pľuzgier alebo boľačka. Ale v tom okamihu, ako si tú bolesť uvedomíte a uvedomíte si, že máte v topánke kameň, začnete robiť opatrenia, aby ste veci dali do poriadku!

To isté sa deje aj pri návykoch. Len čo si začnete uvedomovať, kde robíte chybu, prestanete to robiť a začnete sa otvárať pre neobmedzené možnosti.

Len čo k tomu dôjde – len čo presmerujete pozornosť-, nastupuje krok 2:  meníte svoje očakávania. To, čomu ste doteraz venovali svoju pozornosť, istým spôsobom deformovalo vaše očakávania. Vaša negatívna pozornosť spôsobila vaše negatívne očakávania – no a pretože „energia nasleduje pozornosť“,  tak sa vám napĺňali vaše negatívne očakávania. Dostávali ste z prostredia „nie“ a „nijako“ a „zabudni, babrák!“

Obvykle si ani neuvedomujeme, ako často vstupujeme do situácií s tým, že očakávame to najhoršie. Toto potrebujeme zmeniť, pretože ak očakávame to najhoršie, čo dostávame? To najhoršie! Ľudská psychika totiž funguje tak, že vyhľadávame dôkazy pre to, čo očakávame. Čiže aj keby hneď naplnenie vášho najväčšieho priania sedelo priamo naproti vám a mávalo a vás, ak máte očakávanie toho najhoršieho, tak si ho nevšimnete. Vôbec nezaregistrujete, že tam je aj niečo, čo nie je zlé.

Len čo zmeníte zameranie svojej pozornosti na pozitívne, aj vaše očakávania sa zmenia na pozitívne.

Najlepší spôsob, ako zmeniť svoje očakávania, je séria superotázok:

  • Prvá z nich je: „Čo skutočne očakávam, že sa udeje?“ Ak budete objektívne skúmať svoje očakávania, možno sa ukáže, že do situácie vstupujete s očakávaním toho najhoršieho.
  • Pokiaľ to tak je, prichádza na rad druhá superotázka: „Čo keby som očakával niečo iné? Niečo vzrušujúcejšie? Ako by sa to cítilo?“ Otázky typu „čo ak“ a „čo keby“ sú skutočne vynikajúce pri rozširovaní spektra toho, čo považujeme za možné.

Len čo začnete meniť svoje očakávania, nastáva čas pre krok 3: zmeníte svoje konanie. To je vec, ktorou väčšina ľudí začína. Povedia si: „Snažím sa niečo zmeniť – no tak zmením svoje konanie!“ Ale naše konanie je produktom našich vnútorných vnímaní, postojov a interpretácií, takže to funguje presne naopak – zmeňte to, čomu venujete pozornosť, tým sa zmenia vaše očakávania a automaticky to zmení aj vaše konanie.

Naše konanie je produktom našich vnútorných vnímaní, postojov a interpretácií. Zmeňte tie – a konanie sa zmení.
Konanie by malo byť poháňané jedinou jednou vecou – inšpiráciou. Prečo? Pretože ak je konanie motivované snahou niečo opraviť, strachom, pochybnosťou alebo pocitom nedostatku, okamžite vás to hádže späť do cyklu neúspechu a zlyhávania.

Ak je však vaše konanie motivované inšpiráciou, ku ktorej sa pripájajú nadšenie a vízia, vtedy ste v cykle úspešnosti. Dobrý na tom je hlavne automatizmus, ktorý sa spustí, len čo prejdete krokmi 1 a 2, teda zmeníte nasmerovanie svojej pozornosti a očakávania. Vtedy konanie nemôže inak než byť ovplyvnené týmito dvomi, pretože sa na ne vyladí. Vaša vízia a fokus začnú byť jasné a vy sa začnete ľahko presúvať od jednej inšpirovanej akcie k druhej, čím v živote vytvoríte obrovskú hybnú silu úspechu.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

1 názor na “Cyklus neúspechu a zlyhania”

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: