Pravidlá mysle

Toto je ďalšia z informácií, ktoré sa do projektu Ako si zhmotniť sen nedostali. Zakladá sa do veľkej miery na Marise Peerovej s nejakými mojimi doplnkami:

Čo tieto pravidlá znamenajú pre naše zhmotňovanie?

To, čo očakávate, má tendenciu sa zhmotniť. Všetky očakávania, s ktorými ideme do zhmotňovania, sa nám niekde prejavia. Ak očakávame, že nám to nepôjde, nepôjde nám to. Ak očakávame, že budú problémy (napríklad preto, lebo zatiaľ ešte zakaždým boli), tak budú problémy. Psychológia to nazýva samonapĺňajúce sa proroctvo. Preto je také dôležité dávať si pozor na to, s akými očakávaniami pristupujeme k veciam. Svet, ktorý si okolo seba utvárame, presne odráža naše obľúbené očakávania. Ak chcete vedieť, ktoré potrebujete zmeniť, tak sa pozrite na to, čo vám vo vašom terajšom živote nevyhovuje.

Najprv si my formujeme svoje presvedčenia a potom naše presvedčenia formujú nás. Na základe toho, čo sme počuli, videli alebo zažili na vlastnej koži, si o situáciách v živote a o svete a nás v ňom utvárame presvedčenia. A len čo sme si nejaké presvedčenie utvorili, máme tendenciu ho potvrdzovať – teda vyberať si z diania presne tie veci, ktoré budú ukazovať, že je pravdivé – a prehliadame tie veci, ktoré ho vyvracajú. Inými slovami: len čo máme nejaké presvedčenie, začína nám vytvárať našu zlatú klietku. A ako sa hovorí, ešte viac než dosahovať svoje baví človeka mať pravdu.

Vaša myseľ vždy robí to, čo si myslí, že od nej očakávate.  Spôsob, akým sami so sebou hovoríme, dáva našej mysli orientáciu, čo si od nej prajeme. Ak si večne opakujete „ja som  taký babrák“, nuž – buď vôľa tvoja 😉 – presne o tento pocit sa vám vaša myseľ aj postará a všetko vo vašom prostredí zorchestruje  tak, aby ste zo situácií vychádzali ako ten najväčší babrák na svete. A kto ste v mojom komentári objavili paralelu s jednou z mojich kníh… tak máte pravdu a nie je náhodná.

Vaša myseľ sa snaží posunúť vás od bolesti k potešeniu.  Naša myseľ zisťuje, z čoho máme najväčšie potešenie, podľa toho, čomu venujeme najviac pozornosti. Ak stále skúmame rozmer svojho zadku, tak nám ten zadok urobí ešte väčším. V jej očiach nám tým robí radosť.

Rovnako to funguje, keď sa púšťame do nových vecí. Väčšinou na ne nemáme vytvorené zručnosti a tak sú spočiatku všetko iné, len nie potešenie… A čo urobí naša myseľ? Postará sa, aby sme ich po prvom pokuse-dvoch opustili!

Potrebujete rátať s tým, že ak idete do nových oblastí, bude mať vaša myseľ tendenciu vrátiť vás do starých koľají skôr, než sa dostavia prvé výsledky. Alebo sa postará, aby ste našli niečo iné, čo vám sľubuje ešte rýchlejšie naplnenie vášho sna – a potom sa rovnako postará, aby ste preskočili zas na niečo ešte iné a nevydržali do času, kedy sa prirodzeným spôsobom začnú dostavovať výsledky. 🙂

Vaša myseľ reaguje na obrazy vo vašej hlave a na slová, ktoré si hovoríte. Takže máte dva nástroje, ako ju nasmerovať na to, čo chcete: vizualizáciami želaného stavu a hovorením si, ako to je pre nás „ľavou zadnou“ a akí borci ste. 🙂

Fantázia/predstavivosť je dôležitejšia ako vedomosti a fakty. Keď niečo chcete, keď po tom piští vaša duša a viete si živo predstaviť, ako by ste to mali, dokážete „zohýbať realitu“ tak, aby ste obišli fakty, ktoré to neumožňujú. Na tom sa zakladá každý výrazný pokrok. Zlepšenia sú inkrementálne (=v postupných krokoch), kým vynálezy sú produktom  fantázie, ktorá istým spôsobom donútila realitu zmeniť sa.

Takže keď vám príde niekto s tým, že sa to „nedá“, tak už to stojí a padá len na vašej ochote urobiť to možným. 🙂

Predstavivosť je silnejšia ako logika. Platí to isté, čo vyššie.

Vaša myseľ sa učí opakovaním. Nebojte sa povedať si raz „ja babrák“. Ale keď už si to hovoríte po tretíkrát, zamyslite sa… Je to skutočne to, čo chcete sami seba naučiť?

Vaša myseľ uprednostňuje to, čo je známe a zabehané. Staré zvyky sa ťažko vykynožujú. Ale ak chcete žiť po  novom, potrebujete si vypestovať nové návyky a začať hovoriť svojej mysli, že toto je spôsob, akým chcete fungovať po novom. Ja to robím tým, že si nechám „prepláchnuť mozog“. Napríklad si vyberiem tému a potom k nej čítam knižku po knižke a počúvam audioknihy a robím  cvičenia a píšem o tom články – až sa z toho stane moja druhá realita a postupne začnem reagovať z nej, pretože moja myseľ si už zvykla, že „aj toto patrí k výbave  tej mojej bláznivej paničky“. 😉 Na tom sa zakladá aj metóda „fake it till you make it“, čiže fejkuj to tak dlho, až sa z toho stane tvoja druhá koža.

Vaša myseľ funguje v prítomnom čase. To je jediná vec, ktorá vašu myseľ zaujíma – tu a teraz. Nie žiarivá budúcnosť plná zvončekov a saloniek. Preto myseľ uprednostní okamžitý dobrý pocit (napríklad z neurobenia určitej veci, ktorá by vám naplnila váš sen – len preto, že je to namáhavé a nezvyklé) pred budúcim úžasným pocitom (čiže tým naplneným cieľom). To je spôsob, akým sami seba sabotujeme. Hovoríme tomu „lenivosť“ a „neschopnosť“, ale vlastne je to len to, že sme mysli zabudli povedať „teraz uprednostním ponamáhať sa, pretože ak to urobím, bude výsledok úžasne napĺňajúci a mňa vzrušuje už teraz predstava toho budúceho výsledku“. V projekte Ako si zhmotniť sen to ošetrujeme pomocou techniky okamžitých malých krokov a nasledovnej oslavy úspechu – tým sa v mysli buduje pocit, že je za čím ísť.